BRATISLAVA. Ak ceny rastú v priemere o dve až štyri percentá za rok, nie je to veľký problém. Horšie je, keď je inflácia dvojciferná. Politici a ekonómovia však nemajú strach len z rastu cien. Rovnaké obavy u nich vyvoláva, aj keď väčšina cien dlhšie klesá – hoci na prvý pohľad sa zníženie cien javí ako pozitívne. Pokles cien v ekonomike sa volá deflácia. Spôsobuje, že odkladáme nákupy mnohých tovarov, ktoré nevyhnutne nepotrebujeme. Čakáme, kedy budú lacnejšie. Výsledkom je, že firmy bankrotujú a rady nezamestnaných sa predlžujú.
Deflačná panika
Nedávno pochytila deflačná panika slovinského ministra financií Franca Krizanica. Podľa štatistikov klesli v Slovinsku v novembri ceny skoro o percento. Medziročná inflácia sa spomalila zo 4,8 na 2,9 percenta. Od júla ceny prakticky nerastú. „Toto je deflačná kríza, ktorá môže viesť k stratám pracovných miest. Deflácia bude pokračovať aj v najbližších mesiacoch,“ povedal Krizanic. Ministrom je však len niekoľko týždňov a ekonómovia jeho slová ešte neberú veľmi vážne.
„Výrazný pokles cien komodít a globálne spomalenie ekonomického rastu vyvolávajú obavu z deflácie, no jadrová inflácia bola v novembri stále relatívne vysoká, čo nenaznačuje deflačné tlaky,“ povedal člen dozornej rady slovinskej finančnej skupiny KD Group Aleksander Sekavčnik. Na rok to môže byť všetko inak.
Obtrie sa aj o nás
Deflácia bude na rok zrejme mátať aj v eurozóne. Čeliť jej budú podľa ekonóma ČSOB Petra Dufeka niektoré štáty v západnej Európe. Nám ani ostatným stredoeurópskym štátom zatiaľ nehrozí. No ak bude recesia v eurozóne a USA pokračovať, môže sa preniesť aj k nám. „Deflácia ako výsledok hospodárskeho poklesu je oveľa horšia ako nízka inflácia. Prináša vyššiu nezamestnanosť, stagnujúce alebo len symbolicky rastúce mzdy a existenčné problémy firiem,“ povedal Dufek.
Deflácia je nepríjemná, ak trvá dlhšie. Odkladanie nákupov na neskôr, keď budú ceny ešte nižšie, prehlbuje problémy v krajine. „Dôsledok klesajúcich cien je pokles ziskovosti firiem, čo vedie mnohokrát k prepúšťaniu zamestnancov. Zároveň klesá dopyt a rastie počet nesplácaných úverov. To následne vedie k ešte menším ziskom, zatváraniu podnikov a ďalšiemu prepúšťaniu,“ povedal ekonóm VÚB banky Martin Lenko.