BRATISLAVA. Bolo to začiatkom minulej divadelnej sezóny, keď členovia divadla SkRAT začali medzi rečou hovoriť čosi o mŕtvych dušiach. Že by priama inšpirácia ruskou klasikou? To sa u tvorcov, ktorí si potrpia na originalitu, často nestáva.
Prehodiť výhybku
Ale nakoniec to nie je inak ani tentoraz. A kto by náhodou chcel, Gogoľa si aj v SkRATE nájde. Nová inscenácia súboru sa volá rovnako ako známy príbeh o Čičikovovi. Zajtra sa v réžii Dušana Vicena prvý raz uvádzajú Mŕtve duše.
„Pred vyše rokom vznikla prvotná verzia tejto hry. Potom sme sa ňou celý rok zaoberali,“ hovorí režisér, ktorý so súborom vlani kolektívne naštudoval úspešné a oceňované Narodeniny. Partia chcela opäť vymyslieť niečo, čo nemáme okukané. Po dlhom čase tak prichádza ich návrat k beztextovej hre. Pred dávnymi rokmi s ňou mali všetci dobrú skúsenosť.
V SkRATE sa s inscenáciou čisto bez slov stretávame prvý raz. I keď, ako hovorí režisér, každá hra tohto súboru vlastne začínala vznikať najprv ako beztextová. „Aj s Narodeninami to bolo podobne, a nakoniec z toho bola konverzačka. Práve pri nich sme sa však dostali do takej extrémnej polohy, že sme výhybku museli prehodiť. Dlho sme špekulovali, ako to spraviť.“ Nie je to vraj celkom pohybové divadlo. Jeho protagonisti svoj scénický tvar vnímajú skôr ako divadlo výjavov. Ich drámu vytvára každodenný život v panelákových bytoch a ich kuchyniach, teda tam, kde ľudia prežívajú svoje banálne, triviálne situácie.
Menej hmatateľné
Koncepcii, ktorú napokon spolu schválili, predchádzali dlhé debaty a potvrdzovania názorov. „Najprv sme sa potrebovali zo všetkého vyrozprávať. Jedného dňa sa to zlomilo a zistili sme, že to ide aj bez slov. A potom, na praktických skúškach, sme si vyslovene zakázali hovoriť. Tých však nemohlo byť veľa, priestor v A4 je stále zaľudnený,“ dodáva režisér. SkRAT chce v Mŕtvych dušiach vypovedať o veciach, ktoré sú možno menej hmatateľné, ale o to intenzívnejšie. Herci (Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Dana Gudabová, Inge Hrubaničová, Milan Chalmovský, Vlado Zboroň) však nechcú byť v pohybe abstraktní.
„Výjavy sú veľmi konkrétne. A tak, ako sa na javisku dejú, dostávajú sa do zvláštnych konotácií a konfliktov,“ vraví Dušan Vicen, ktorý sa tentoraz ako herec na javisku neobjaví, keďže sa venuje náročnejšej technike. K beztextovému divadlu ho vždy inšpirovali výrazné vizuály hercov. „Zdalo sa mi, že je škoda to nevyužiť. Stačí, že sa na javisku objavia, a už vzniká emócia.“
