IVANKA PRI NITRE. Obvineniu z trestných činov podvodu a zneužitia právomocí verejného činiteľa čelí starosta Ivanky pri Nitre Peter Guzmický.
Starosta je podľa polície zodpovedný za neoprávnený prevod súkromných pozemkov na obec. Sú medzi nimi aj dve parcely s rozlohou 131 134 a 267 686 štvorcových metrov, ktoré si nárokuje rodina Ďurišovcov. V súčasnosti sú zapísané na liste vlastníctva firmy Metronom, ktorá ich kúpila v roku 2005 od obce. Ďurišovcom dal Okresný súd v Nitre koncom augusta za pravdu. „Súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po Emilovi a Štefánii Ďurišovcoch,“ povedala hovorkyňa súdu Zuzana Michalová. Metronom sa odvolal, vecou sa bude zaoberať krajský súd.
„Ide o občiansko - právne konanie. Nezávisle od neho pokračuje policajné vyšetrovanie,“ informoval hovorca nitrianskej prokuratúry Jaroslav Maček.
Starosta: Máme doklady
Starosta Guzmický dal ešte v roku 2005 u notára spísať zápisnicu, kde vyhlásil, že obec pozemky vydržala a že túto skutočnosť nie je osobitne potrebné dokazovať.
„Máme doklady, že parcely 903 a 904 boli obecné až do obdobia, kým sa Ivanka pri Nitre stala súčasťou Nitry. Ďurišovci tieto pozemky nikdy právoplatne nenadobudli, nikdy nám o tom nepredložili doklady,“ povedal Guzmický.
Sporné parcely pôvodne patrili rodine Markhotovcov. „V roku 1939 zabral ich majetok štát. Existuje rozhodnutie súdu, že s ním bez súhlasu ministerstva poľnohospodárstva nemožno nakladať. Preto všetky prevody majetku, ktoré nastali po roku 1939, sú nezákonné,“ tvrdí Guzmický. „K dispozícii máme aj list z roku 1945, ktorým Jednotný národný front požiadal povereníctvo, aby majetok Markhotovcov prešiel na Miestny národný výbor Ivanka pri Nitre,“ dodal starosta.
Nezákonné vydržanie
„Obec nikdy nefigurovala ako vlastník parciel 903 a 904. Keď má starosta rozhodnutie štátneho orgánu o tom, že pozemky patria obci, nech ho predloží,“ reagovali na prokuratúre.
Vydržanie pozemkov bolo podľa hovorcu prokuratúry Jaroslava Mačeka nezákonné: „Ivanka pri Nitre ich nemohla mať desať rokov v nepretržitej dobromyseľnej držbe. Parcely boli v správe Slovenského pozemkového fondu. Ten zastupoval pôvodných, už nežijúcich vlastníkov, pretože pozemky neboli prededené na ich potomkov. Fond mal podpísanú nájomnú zmluvu s miestnym družstvom, ktoré platilo za parcely nájom,“ povedal Maček.
Vyhlásenie pozemkového fondu však nebolo predložené notárovi, ktorý robil vydržanie pozemkov na obec, ani katastru. Zákon to pritom vyžaduje. Guzmický sa bráni, že o povinnosti nevedel a vyhlásenie od neho notár (dnes už bývalý) ani kataster nežiadali.
Prokuratúra má k dispozícii aj uznesenie súdu z roku 1947, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva Ďuršovcov k parcelám.
