Menili nám v ulici staré rozvody za nové. Veď doterajšie mali pomaly päťdesiat rokov.
Ale čo táto zvesť, ktorej predchádzal opäť na dlhšie rozkopaný chodník, v skutočnosti znamená, som pochopila, až keď sa stala skutočnosťou.
Žiadne kúrenie, lebo poslednú stavanú pec, ktorá mala plniť rolu rezervy v podobných prípadoch, sme ako zbytočnú zlikvidovali pred piatimi rokmi.
Žiadna teplá voda, lebo hoci ju zohrieva plyn, automatika bojlera je riadená prostredníctvom elektriny, a naostatok ani nijaké varenie. Aj varná doska potrebuje ten istý zdroj energie. Podobne mikrovlnka, chladnička s mrazničkou
a varná kanvica.
Stručne povedané, výpadok iba niekoľko desaťročných výdobytkov pokroku v domácnosti znamenal jej úplný kolaps.
Vďaka tomu, že som bola sama doma, som sa pod paplónom zamýšľala nad tým, aké to bolo skvelé, keď v tomto byte v kuchyni stála pec s plynovou časťou určenou na varenie a vysoké stavané hnedočervené kachle v obývačke vyžarovali teplo do dvoch izieb.
Aj ono bolo iné ako dnes, príjemnejšie, a predovšetkým stmeľujúcejšie.
Po príchode z chladu ulice sme sa radi chrbátmi opretí všetci striedali okolo pece. Zohrievali sme sa a pritom trkotali o udalostiach a zážitkoch dňa.
Mali sme na seba akosi viac času, hoci neviem, prečo to dnes tak už nie je. Dni sú rovnako dlhé ako pred rokmi, rovnako zavčasu sa stmieva, len životy v rodinách sa akosi zmenili a prudko zrýchlili.
Možno na príčiny a podstatu toho, čo nám chýba a čo sme zvykli nazývať teplom domova, prídem pri najbližšej odstávke niektorého zdroja energie.
Možno to bude voda, lebo aj jej vedenie už javí známky silného opotrebovania.
Podobne ako rutinné a málo citlivé ľudské vzťahy.
Autor: Mária Šišuláková, publicistka
