Päťsto miliónov kusov euromincí rôznych nominálnych hodnôt vyrazia do konca tohto roka v kremnickej Mincovni. V jednom z najstarších, nepretržite fungujúcich podnikov sveta, sa rodí nová mena. Mincovňa začala písať svoju históriu už v roku 1328, keď panovník Karol Róbert z rodu Anjou nielen povýšil Kremnicu na slobodné kráľovské mesto, ale udelil jej tiež privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mincovňa od rozbehnutia euromeny pracuje v trojzmennej prevádzke, toto nasadenie potrvá do konca roka. Vedúci predaja a marketingu mincovne Jaroslav Setnický hovorí, že doteraz sa im podarilo vyraziť približne dve tretiny z celkového množstva mincí, zvyšná tretina na nich čaká v priebehu decembra. Najviac bude vyrobených mincí najnižších nominálnych hodnôt - teda 1-, 2- a 5-centoviek.

Neprekĺzne ani myška

Bezpečnostné opatrenia v mincovni sú mimoriadne prísne a predstava, že čo len jediná minca by skončila niekomu vo vrecku, je takmer nemožná. Pred vstupom do raziarne je špeciálna kontrolná miestnosť s bezpečnostnou službou, kadiaľ sa prechádza podobným systémom ako na letiskách. Vstup aj výstup osôb kontroluje detektor kovov. Všetky osobné veci vrátane mincí sa pred vstupom do raziarne uložia v skrinkách a pri výstupe opäť vyzdvihnú. Do raziarne sa navyše dostanú len pracovníci, pre ktorých je pracovným miestom, po nasnímaní telemetrických údajov z dlane. Okrem toho je celý priestor zabezpečený nepretržitým snímaním priemyselnými kamerami. „Tento systém preveril aj kontrolný audit Európskej centrálnej banky pred začatím a tiež v priebehu razby eur," hovorí inžinier Setnický.

Neohraničená životnosť

Slovenské euromince majú zhodné zloženie s mincami ostatných krajín eurozóny. Okrem mincí najnižších nominálnych hodnôt (1-, 2- a 5-centoviek), ktorých základ tvorí oceľový plech a povrch je pokovovaný vrstvou medi, sú ostatné mince z materiálov na báze medi, niklu, zinku a cínu. Ich životnosť je prakticky neohraničená, ak sa mechanicky nezničia. „Mince u nás skladujeme minimálne, väčšinou len pár dní. Podľa harmonogramu expedície, ktorý zadala NBS, ich priebežne po vyrazení a zabalení expedujeme," upresňuje Setnický.

Slovenské euromince sú prvé, ktoré sa v Kremnici razia.

„V minulosti sme sa uchádzali aj o razbu slovinskej euromeny. V tendri sme nakoniec neuspeli, keďže sme nemohli konkurovať cenám materiálov, ktoré mali európske mincovne nakúpené ešte pri zavedení eura v roku 2002. Odvtedy ceny materiálov niekoľkonásobne vzrástli. Čo sa týka nákladov na spracovanie, boli sme najvýhodnejší," dodal Setnický.

Nostalgiu za korunou nemajú čas prežívať, tá sa podľa Jaroslava Setnického týka skôr ľudí, ktorí sa s ňou denne stretávali: „Končiacu korunu sme razili nepretržite pätnásť rokov, okrem obehových mincí aj celý rad pamätných zberateľských mincí zo zlata a striebra. Za tie roky z toho vznikla celkom zaujímavá kolekcia. Umeleckú i technickú úroveň slovenských mincí pozitívne hodnotili aj v zahraničí, preto si myslím, že euromince sú dôstojným nástupcom koruny," dodal Jaroslav Setnický. Mimochodom, v mincovni vydali aj súbor slovenských obehových mincí s názvom Rozlúčka so slovenskou korunou. Okrem piatich obehových mincí v lesklom vyhotovení obsahuje sada i obojstranne bimetalový žetón s nápisom Slovenská korunová mena 1993 - 2008.

Eurobalíčky aj ako vianočné odmeny

V mincovni plnia aj štartovacie balíčky, v ktorých bude po 45 kusov euromincí všetkých nominálnych hodnôt. Žiadané budú ako forma vianočných odmien či vianočných darčekov. Niektorí starostovia dokonca uvažujú, že ich kúpia pre dôchodcov, aby sa dopredu oboznámili s novou menou. V mincovni vyrobia 1,2 milióna štartovacích balíčkov, hodnota každého z nich je päťsto korún. Pracovníčka baliarne Emília Bialeková, ktorá v mincovni pracuje už 37 rokov, tvrdí, že ani v jednom z balíčkov sa nemôže ocitnúť viac, prípadne menej mincí. Hoci sa do balíčkov mince plnia pomocou počítačky, potom ich ešte prevážia. „Ak zistíme akúkoľvek odchýlku, balíček ide bokom," hovorí Bialeková.

Autor súčasných obehových mincí nesmúti

Autorom všetkých súčasných obehových mincí je kremnický výtvarník a medailér Drahomír Zobek. Jeho Kriváň však bude zdobiť aj slovenskú stranu euromincí na 1-, 2- a 5- centovke. Dôvod smútiť za odchádzajúcou menou teda nemá: „Beriem to ako fakt a na novú menu sa teším. Že som sa podieľal na tvorbe slovenskej koruny - to sa už nedá vymazať a zostane to súčasťou histórie."

Drahomír Zobek sa vo svojom návrhu na tvorbu slovenských korunových mincí pokúsil o kultúrno-historický prierez dejinami Slovenska a práve jeho koncepcia zaujala v roku 1992 najviac. Hoci Národná banka v tom čase ešte nemala guvernéra, všetky korekcie sa robili už na jej pôde.

„Korektúr nebolo veľa, týkali sa v podstate iba motívu biateku na jednej z mincí," dodal medailér. Práce na príprave mincí museli pokračovať rýchlo, hneď po schválení grafických návrhov sa začali pripravovať sadrové modely.

Zaujímavosťou je, že odborníci porovnávali aj kvalitu výtvarných návrhov a vyhotovenia českých a slovenských mincí. Naše obehové mince vtedy vyšli z porovnania víťazne. Nová koruna slávila po výtvarnej stránke úspech, ktorý však mal trvať iba relatívne krátkych pätnásť rokov.