BRATISLAVA. Už zajtra sa bude parlament zaoberať tým, ako uvádzať názvy obcí a prakticky všetkých miest na mape či v písanom texte učebníc národnostných menšín. Z reakcií jazykovedcov vyplýva, že poslanci sa zakusnú do skutočne náročného odborného problému.
Po víkende je jasné, že pozmeňovací návrh Smeru k novele školského zákona od SMK v koaličnej SNS nemá šancu. Minister školstva Ján Mikolaj z SNS dal jasne najavo, že jeho strana je proti, aby sa prvý geografický názov uvádzal v jazyku menšiny a druhý v štátnom. Tvrdí, že je to v rozpore s ústavou i programovým vyhlásením vlády.
Odborný problém
Poradie jazyk menšiny, slovenčina má platiť pre historické ekvivalenty, o umelých, napríklad pomaďarčených názvoch, sa má ešte diskutovať. „Parlamentná pôda je najvhodnejším prostredím na takéto vecné diskusie,“ reagoval tlačový odbor Úradu vlády.
Jazykovedkyňa Gizela Szabómihályová si myslí, že rozlíšiť historický ekvivalent od umelo štandardizovaného názvu v jazyku národnostnej menšiny nebude jednoduché.
Sídlam, ktoré nemali zaužívaný maďarský ekvivalent v roku 1913, bol nejaký úradne určený. „Mesto Svidník sa nenachádzalo na etnicky zmiešanom území, a tak sa jeho úradný maďarský ekvivalent, hoci existuje, nezaužíval,“ hovorí jazykovedkyňa. Málokto ho pozná a takmer nikto ho nepoužíva.
Podľa nej by sa mali v učebniciach v menšinovom jazyku uvádzať názvy, ktoré sú dlhodobo zaužívané, a pokiaľ taký ekvivalent neexistuje, mal by sa použiť názov v štátnom jazyku.
Problémom môžu byť aj názvy lyžiarskych stredísk či obcí, ktoré vznikli nedávno a ich názvy sa pomaďarčili, no ani Maďari ich nepoznajú.
Oddelenie historických názvov od umelých si podľa jazykovedkyne vyžaduje odbornú zdatnosť. „Riešenie môžu poskytnúť medzinárodné zvyklosti, ale neviem, či sa nimi budú riadiť,“ hovorí Szabómihályová.
Odborníkov vynechali
Kto rozhodne o tom, čo sa bude v návrhu Smeru považovať za historický a čo za umelý geografický názov v jazyku národnostnej menšiny, nie je jasné. Kancelária predsedu parlamentu neprezradila ani to, či o návrhu diskutuje s odborníkmi.
Ústav Ľudovíta Štúra SAV by poslancom rád pomohol, zatiaľ ho o pomoc nikto nepožiadal. „Keď nás požiadajú o stanovisko, budeme viac než ochotní pomôcť,“ hovorí zástupca riaditeľa ústavu Pavol Žigo. Predseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž predpokladá, že ak sa nenájde akceptovateľné riešenie v návrhu Smeru, záležitosť okolo historických a umelých názvov bude doriešená neskôr.
„Ak sa to nepodarí vyriešiť v tom zákone, tak to tam nebude. Snažíme sa nájsť riešenie, ktoré uspokojí všetky strany,“ povedal Číž.
Geografické názvy
Tie, ktoré majú po stáročia zaužívaný ekvivalent v jazyku národnostnej menšiny.
Tie, ktoré ho nikdy nemali.
Názvy zhodujúce sa s názvom inej obce v časoch Uhorska, ktoré nadobudli v maďarčine rozlišovací prvok, napríklad predponu či prívlastok (Horná, Dolná), a tak sa štandardizovali na Slovensku.