Je ním muž menom Taro Aso, ktorý navštívil Slovensko ešte ako minister zahraničných vecí. Premiér Aso pochádza z veľmi dobrej, zámožnej rodiny. Jeho otec podnikal v baníckom priemysle, čo neskôr vyústilo do vytvorenia rodinného impéria známeho ako Aso group. Podnikajú napríklad s cementom a v rozličných oblastiach, ako je školstvo, zdravotníctvo, obchod. Taro Aso sa k rodinnému podnikaniu pripojil a ako 33-ročný sa stal prezidentom spoločnosti. Ale sláva rodiny má ešte hlbšie korene. Jeho pra-prastarý otec z matkinej strany je známou historickou postavou. Toshimichi Okubo bol jedným z vodcov Meiji obnovy – teda otvorenia krajiny voči okolitému svetu a zmeny japonskej politickej a sociálnej štruktúry. Asov starý otec z matkinej strany je niekdajší najznámejší japonský premiér Shigeru Yoshida, ktorý pracoval na povojnovom obnovení Japonska. Mladšia sestra súčasného premiéra je vydatá za princa Tomohita z Mikasa, ktorý je bratrancom japonského cisára Akihita. No a manželka súčasného premiéra je dcérou Zenka Suzukiho, japonského premiéra zo sedemdesiatych rokov.
Jedného dňa dali premiérovi Asovi v parlamente takúto otázku: „Pán premiér, viete, koľko stojí balíček instantných rezancov?“ Odpovedal: „Okolo 400 jenov, nie?“ Opozícia ho vysmiala: „Až také drahé rezance nie sú!“ Stoja 170 jenov. Médiá sledujú premiéra každý večer a informujú o tom, že veľa času trávi v drahých reštauráciách a baroch, schôdzky má v prvotriednych hoteloch. V televízii, časopisoch a novinách to ľudia hodnotia slovami: „Priveľa luxusu!“ Ale premiér Aso sa cíti dotknutý a bráni sa: „Hotelové bary sú bezpečné a lacné.“
Japonská vláda musí v tomto období pracovať na ozdravení ekonomiky, na dôchodkovom systéme, na veciach, ktoré priamo súvisia so životom ľudí. Preto ľudia často zdôrazňujú, že politik musí mať nevyhnutne cit pre všednosť, pre obyčajných ľudí a bežné veci. Ale ako môžeme veriť, poznajúc jeho rodinné zázemie, že Taro Aso je osobnosťou, ktorá má pochopenie pre bežných smrteľníkov?
Pán premiér Aso však nie je jediný, počul som, že až vyše 50 percent členov parlamentu japonskej vládnej strany je v politike dedične. Dedičný člen parlamentu je človek, ktorý doň bol zvolený preto, že aj jeho otec a starý otec, a pred nimi ich otcovia boli členmi parlamentu. Po nich zdedili aj priaznivo naklonené voličské regióny, spriaznené organizácie, zdroje na kampaň a politický kapitál. Otec podporoval syna, syn bude to isté robiť pre svojho syna. To je starý japonský zvyk, vypuklý hlavne v lokálnych oblastiach.
Bývalý premiér Abe, ktorý bol vo funkcii iba rok, kým odstúpil, mal v premiérskom kresle starého otca a prastrýka, expremiér Fukuda, ktorý po roku odstúpil vlani v septembri, bol tiež synom premiéra. Šanca pre iných schopných ľudí vyhrať voľby a dostať sa do parlamentu je, ako vidieť, minimálna.
Premiér Aso a jeho Liberálno-demokratická strana stoja teraz v obavách pred voľbami. Budú v januári, alebo v marci. Nateraz sa zdá, že bežní ľudia si želajú zmenu vládnej strany na najsilnejšiu opozičnú Demokratickú stranu Japonska. Ak k tejto zmene skutočne aj dôjde, bude to v Japonsku veľká udalosť.
Autor: Masahiko
