Naši dávni predkovia ho zaradili do svojho jedálneho lístka, tak ako aj ďalšie druhy ovocia z divo rastúcich drevín. Jabloň ako kultúrny druh ovocného stromu poznali už pred desiatym storočím.
Generácie šľachtiteľov počas stáročí rozvinuli jabloň do mnohých odrôd, ktorých plody nielenže dopĺňali stravu, ale osvedčili sa i v ľudovom liečiteľstve pre priaznivé účinky na organizmus. Tieto vlastnosti urobili z jablka na území Slovenska symbol zdravia a stalo sa aj súčasťou mnohých zvykoslovných obradov.
Nesmie napríklad chýbať na štedrovečernom stole a v minulosti patrilo k magickým prostriedkom aj na svadbách. Spoločne ho jedli ženích a nevesta, aby si zabezpečili plodnosť.
Liečivý účinok jablka spôsobuje obsah viacerých látok - pektínu, vitamínov, najmä C
a B, kyseliny fosforečnej, minerálnych látok obsahujúcich sodík, draslík, vápnik, horčík, železo, kobalt a mangán.
Priaznivo ovplyvňuje svalovú a nervovú sústavu, činnosť pečene a obličiek, trávenie a vylučovanie kyseliny močovej.
Zároveň osviežuje, zlepšuje chuť do jedla. Dezinfikuje črevá. Má tiež vplyv na regeneráciu tkanív. Konzumácia jablka prispieva aj k zníženiu cholesterolu v krvi, preto sa odporúča denne zjesť aspoň tri kusy.
Zvýšený príjem jabĺk sa odporúča pri fyzickej i duševnej vyčerpanosti, zotavovaní sa z choroby, v tehotenstve, chudokrvnosti, reume, lámke, obličkových kameňoch, ochoreniach pečene, infekcii čriev, pri zvýšenej teplote, žalúdočných vredoch a katare, nespavosti, bolestiach hlavy i preventívne proti artérioskleróze. Vladimír Černák
Čerstvá zeleninová vňať
Petržleňová vňat môže byť poruke vždy.
Pre naše telo potrebné vitamíny a minerálne látky v zime nám v dostatočnej miere poskytnú domáce ovocie a zelenina, z ktorej gazdinky dokážu pripraviť veľa chutných varených i surových jedál. Jedálny lístok si môžeme spestriť aj čerstvou vňaťou pažítky petržlenu, zeleru, cibuľky či kôpru.
Pažítka je trváca a mrazuvzdorná zelenina. Konzumujeme jej čerstvé jemné rúrkovité listy dlhé až 30 centimetrov. Majú príjemnú korenistú cibuľovú chuť a vôňu. Na zimné použitie ju rýchlime dvojakým spôsobom. Do kvetináča naplneného záhradnou zeminou koncom leta vysejeme semená alebo koncom jesene zdravý trs pažítky, ktorý necháme na stanovišti v záhrade trochu premrznúť (asi tri dni pri teplote pod bodom mrazu), presadíme do kvetináča a umiestnime na okno. Nezabúdame na pravidelnú závlahu.
Pažítka je bohatým zdrojom vitamínu C, provitamínu A a vitamínov skupiny B. Obsahuje éterické oleje aj minerálne látky, najmä draslík, vápnik, fosfor, horčík, železo, meď a síru. Priaznivo ovplyvňuje trávenie a tvorbu krvi a vylučovanie moču. Má upokojujúci účinok.
Ak chceme mať v zime dostatok čerstvej petržlenovej vňate, do kvetináča rozsadíme niekoľko menších koreňov petržlenu, tak aby časť koreňa s prízemnou ružicou listov bola nad zeminou. Listy postupne dorastajú. Väčšie môžeme odlomiť a skonzumovať. Častým odtrhávaním vňate zabránime aj vybiehaniu petržlenu do semena. Rovnakým spôsobom si môžeme rýchliť aj zelerovú vňať.
Čerstvú petržlenovú, prípadne zelerovú vňať získame jednoduchým spôsobom, ak z hornej časti koreňa odrežeme 2 až 3 centimetre hrubú časť, položíme ju do misky s vodou a umiestnime na okenný parapet. Vodu pravidelne dopĺňame. Tanierik občas umyjeme a vodu vymeníme.
Starostlivosť o petržlenovú vňať v zime sa nám oplatí, najmä ak okrem aromatických a chuťových vlastností oceňujeme aj jej liečivý účinok. Priaznivo ovplyvňuje krv a kosti, pôsobí na zrak, sliznice, pokožku, vlasy i nechty. Pomáha pri chorobách obličiek, močového mechúra i prostaty.
Mať v zime čerstvú vňať cibuľky tiež nie je problém. Stačí väčšie cibuľky šalotky, obyčajnej cibule a najmä zimnej cibule, ktorá dobre rastie aj v chladnejšom prostredí, zasadiť do debničky alebo do plytkého kvetináča naplneného kvalitnou kompostovou a dezinfikovanou zeminou, ktorý potom postavíme na teplé a svetlé miesto.
Substrát pravidelne polievame, aby sme ho udržali primerane vlhký, nie však mokrý, aby cibuľky nezhnili. Asi o tri týždne pri vhodných tepelných a svetelných podmienkach môžeme vňať konzumovať.
Ani čerstvá vňať kôpru nám nemusí v zime chýbať. Debničku naplníme rašelinou, vysejeme do nej kôpor a položiť ju na svetlé miesto. Zalievame podľa potreby, pričom dávame pozor, aby sme zeminu veľmi nepremočili. O 6 až 7 týždňov, v závislosti od teploty v miestnosti, môžeme zberať vňať Vladimír Černák
