Na všetkých nadzemných častiach spôsobuje vznik zdurenín (hálok) do veľkosti päste s tuhou šedobielou pokožkou.
Po jej roztrhnutí sa uvoľňuje veľké množstvo čiernych, najprv mazľavých, neskôr prašných spór. Spóry môžu infikovať najmä mladé rastúce pletivo. Podľa vývojového štádia sa podnieti rôzna tvorba hálok. Novovytvorené spóry môžu spôsobovať infekciu až v ďalšom roku.
Na povrchu pôdy prežívajú až 3 roky, zaorané sú infekcieschopné spravidla iba 1 rok. Skoré poškodenia bývajú vyvolané predchádzajúcim napadnutím zunčavkou jačmennou. Listy môžu byť infikované do začiatku vysúvania metliny, šúľky až do konca kvitnutia.
Vyššie napadnutie býva predovšetkým v suchých rokoch, najmä keď po spomalenom raste nastane intenzívny vývoj. Výskyty závisia aj od polohy pozemku, zvyšujú ho husté porasty a minimálne spracovanie pôdy.
Ochrana
proti chorobám
V ochrane proti sneti, ale aj chorobám vzchádzajúcich rastlín sú veľmi účinné agrotechnické opatrenia, ako je striedanie plodín (hlavne vylúčenie viacročného monokultúrneho pestovania kukurice po sebe), dostatočné hnojenie draslíkom, nie príliš hlboká a nie veľmi skorá sejba, prípadne vhodná závlaha do obdobia kvitnutia. Výber odolných odrôd je tiež dôležitý. Avšak najdôležitejšie je dokonalé zapravenie všetkých pozberových zvyškov do pôdy hlbokou jesennou orbou. Z priamej chemickej ochrany nie sú povolené žiadne prípravky.
Morenie nie je účinné
Morenie povolenými prípravkami neúčinkuje proti sneti takmer vôbec, pretože sneť môže infikovať kukuricu počas celej vegetácie. Na zabránenie šírenia sneti je možné, najmä na malých výmerách, odstraňovať snetivé hálky pred ich rozpadom, pričom ich zaorávanie po zbere je takisto účinným opatrením. Vhodné je aj prerušenie pestovania kukurice na tom istom pozemku aspoň na 2 3 roky. Stanislav Barok
Kukuričná sneť napáda kukuricu takmer každý rok.FOTO – AUTOR
Vhodná do čaju
aj do jogurtu
Medovku pestujeme na chránených plochách. FOTO - ARCHÍV
Medovka lekárska je 80 až 120 centimetrov vysoká, bohato rozkonárená bylina. Má štvorhrannú a husto olistenú stonku. Listy majú kosoštvorcový až vajcovitý tvar
s pílkovitým okrajom. Medovka má drobné biele kvety, veľmi ich obľubujú včely, ide o medonosnú rastlinu. Kvitne v júni až auguste.
Medovka má výraznú citrónovú vôňu i príchuť. Používa sa preto ako náhrada za citrónovú kôru alebo šťavu. V listoch obsahuje predovšetkým silicu (citral, geraniol) a triesloviny.
Ako liečivá rastlina uvoľňuje kŕče, ktoré sú nervového pôvodu, zmierňuje nadúvanie, znižuje krvný tlak a utišuje migrénu. Výborný je čaj z čerstvých aj usušených lístkov, ktorý napomáha pri liečbe prechladnutia a chrípkových ochorení.
V kuchyni sa používajú čerstvé alebo sušené lístky, najmä na okorenenie mäsa. Vhodná je aj do šalátov, octu, majonéz, polievok a omáčok, takisto na zdravé ochutenie jogurtov.
Medovka je veľmi náročná na teplo, preto sa pestuje na chránených a slnečných polohách. Pôdy sú vhodné ľahšie, bohaté na humus. Rastlina je citlivá na mráz a spolu so starnutím sa táto citlivosť ešte zvyšuje.
Pestuje sa z predpestovaných priesad, ktoré sa pripravujú sejbou osiva do pareniska v marci, alebo priamo na záhon v apríli. Klíčenie osiva trvá asi 28 dní.
Predpestované priesady sa vysádzajú na záhon koncom augusta, najneskôr do 15. septembra v spone 40 x 40 centimetrov. Riadky majú byť orientované v smere sever - juh. Rozmnožuje sa aj delením starších dvoj- až trojročných trsov.
Počas vegetácie je potrebné hriadku okopávať a pravidelne zavlažovať. Na stanovišti vydrží 3 až 5 rokov. Počas zimy treba rastliny prihrnúť alebo prikryť čečinou či slamou. Zberá sa vňať za suchého počasia, najlepšie pred vytvorením súkvetia, respektíve tesne pred vykvitnutím. Listy vtedy najviac voňajú.
Najvhodnejší čas na zber je v popoludňajších hodinách. Vňať zberáme opatrne, pretože ak ju stlačíme, sčernie. Môže sa zrezávať dvakrát do roka. Ján Červanka
