Slovensko je pre českého ministra zahraničných vecí srdcovou záležitosťou a nič na tom nemení ani fakt, že sa so slovenským kolegom nezhodnú v niektorých dôležitých otázkach. KAREL SCHWARZENBERG sa dnes v Bratislave stretne so slovenským ministrom zahraničných vecí Jánom Kubišom.

Čo je cieľom vašej návštevy na Slovensku?

„Patrí k dobrej tradícii nášho susedstva, že sa pravidelne navštevujeme. Budeme riešiť niekoľko vecných záležitostí a potom pôjdeme na večeru skôr súkromného charakteru. Veľmi rád sem chodím, je to pre mňa naozaj najbližšia krajina. Keď mám príležitosť, vyrazím na Slovensko."

Nekazí momentálne imidž Slovenska konflikt s Budapešťou? Všíma si to Európa?

„Pomaly áno. Je nedobrá správa, že ide o susedov a je to dosť zbytočné pre minulosť, symboly, veci, ktoré väčšina európskych štátov nechala za sebou v polovici 20. storočia. Tiene minulosti a slová, ktoré padajú na oboch stranách, sú úplne zbytočné."

Zhoršila vzťahy aj prítomnosť SNS Jána Slotu v slovenskej koalícii?

„Ak má predseda koaličnej strany výroky, aké má, dobrej veci to neprospieva."

Čo na jeho slová hovoria v únii?

„Krútia hlavami. Robí im to starosti a čudujú sa, že také niečo je ešte dnes uprostred Európy možné."

Ak by ste mali hrať úlohu sprostredkovateľa medzi Slovenskom a Maďarskom, čo by ste robili?

„Bohuvďaka ma o to nikto nepožiadal. Sprostredkovateľa obyčajne fackujú obe strany. Bolo by však užitočné, keby si obe strany dali to, čo sa robí u skautov. Dali si na nejaký čas bobríka mlčania." (smiech)

Praha čoskoro na pol roka prevezme predsedníctvo Rady Európskej únie. Chcete riešiť aj túto otázku?

„Obe vlády by si to mali vyriešiť medzi sebou. Dúfam v to, že sa tým európske inštitúcie budú musieť zapodievať."

Ste hlavným obhajcom amerického radaru v Česku. Prečo je podľa vás dôležité, že základne budú stáť v strednej Európe a nie napríklad na Pobaltí?

„Z technických dôvodov by mal byť radar niekde v tejto oblasti. Nebezpečenstvo, proti ktorému bude namierený, nastane až o pár rokov, ale technický vývoj vo svete ide rýchlo dopredu. Treba sa včas pripraviť. Všetci spojenci v NATO si musia plniť spojenecké povinnosti, chrániť Európu a najdôležitejšieho člena, Spojené štáty."

Nemrzí vás potom vystupovanie slovenského premiéra Roberta Fica proti radaru a jeho obhajovanie Vladimira Putina?

„To je jeho názor, ja s ním nesúhlasím. Mojou úlohou však nie je, aby som mu dohováral. Pre nás je veľmi dôležité, aby sme mali čo najlepšie susedské vzťahy so Slovenskom, ktoré je predsa len našou najbližšou krajinou."

Medzi slovenskou a českou diplomaciou sú rozpory vo viacerých oblastiach. Okrem radaru majú rôzne názory na nezávislosť Kosova či konflikt v Gruzínsku. Nekazí to spoluprácu?

„To vám poviem na rovinu: S máloktorým kolegom mám také vynikajúce vzťahy ako s Jánom Kubišom."

Aj napriek tomu, čo pán Kubiš obhajuje a hovorí?

„Veľmi dobre si rozumieme. V otázke Kosova ide skôr o vnútroštátne danosti ako o zásadne odlišné pohľady na zahraničie."

A radar a Gruzínsko?

„Vyjadril som sa už jasne."

Ako vašu vyjednávaciu pozíciu zmenili americké voľby? Nastupujúci americký prezident Barack Obama sa k radaru stále jednoznačne nevyjadril.

„Žiadna nastupujúca administratíva sa medzi voľbou a prevzatím moci nezaväzuje k ničomu. Patrí k dobrej tradícii, že nekecajú úradujúcemu prezidentovi do jeho práce."

Nemáte predsa len obavu, že ako prezident Obama Rusom ustúpi? Aj Rusi si od neho sľubujú „konštruktívnejšiu" spoluprácu.

„Aj vzhľadom na hospodársku situáciu očakávam, že program sa môže časovo posunúť, možno na rok 2012. Nemyslím si však, že by padol. Americká politika nepozná veľké zvraty. Na projekte pracovala už vláda prezidenta Billa Clintona. A Bushov minister obrany Robert Gates zostáva vo funkcii."

Už od počiatku naráža radar na odpor veľkej väčšiny Čechov. Prečo sa ich vláde nepodarilo presvedčiť?

„Rôzne iniciatívy viedli veľmi šikovnú propagandu proti radaru."

Môžu za niektorými z nich stáť Rusi?

„To hovoríte vy, ale kto za kým stojí, kto čo platí ma pravdupovediac až tak nezaujíma. Dôležité sú argumenty."

Prečo sa potom vláde nepodarilo presvedčiť ich?

„Občania nedostatočne chápu, že nemôžeme prijímať len ochranu Spojených štátov bez toho, aby sme niečo ponúkli. V Československých dejinách, v roku 1918, v čase obnovenia ČSR v roku 1945, sme ju dostali pomerne ľahko a lacno. Aj o rok 1989 sa zaslúžil skôr medzinárodný vývoj než nejaké naše povstanie. Príliš sme si zvykli reagovať ako rozmaznané deti. Málo chápeme, že zo spojenectva nevyplývajú len výhody, ale aj záväzky."

Čo je najväčšia hrozba pre Európu a Ameriku v najbližšej budúcnosti?

„Nebudú dostatočne konkurencieschopné oproti novým celkom, ako sú Čína, India, Brazília. Opäť, príliš sme si zvykli na samozrejmosť nášho blahobytu. To obdobie sa končí. Najväčšou hrozbou budúcnosti tiež je, že na celom kontinente neexistuje jediná univerzita s výnimkou švajčiarskej Eidgenössische Technische Hochschule - medzi najlepšími na svete. Zaostávame."

V Česku patríte medzi najpopulárnejších ministrov. Ako to robíte? Veď väčšinou zahraničná politika nie je pre občanov téma číslo jeden.

„Ministri zahraničia sú obyčajne pomerne obľúbení, lebo sa často objavujú v televízii. My neobťažujeme občanov daňami alebo inými nepríjemnými povinnosťami."

Väčšinu života ste neprežili v Česku, ale za hranicami.

„V Rakúsku som žil viac ako 40 rokov. Vo mne však stále zostáva, že najdlhšie obdobie v živote som bol československým občanom. Tu bol v posledných desaťročiach istý pokrok. Staré predsudky už nehrajú takú rolu, ako pred tým. Asi by to v minulosti bolo ťažšie. Nakoniec, žijem tu už devätnásť rokov."

Využívate nejako kontakty so šľachtou vo svojej funkcii?

„Málokedy. Dnes už toľko šľachticov vo svete nie je."

Tvárou Česka v zahraničí je okrem vás stále výraznejší prezident Václav Klaus. Ako sa v čase predsedníctva v únii vyrovnáte s jeho kontroverznými názormi na kľúčové otázky, ktoré dnes Európu trápia?

„Už som sa to naučil. Poznám názory svojho prezidenta, vážim si ho, hoci s nimi nesúhlasím. Musíme to jednoducho spolu vydržať, ale zahraničnú politiku robíme vo vláde."

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dnes vedie silné predsedníctvo. Neobávate sa, že český premiér Mirek Topolánek zostane v jeho tieni aj pre oslabenie v krajských voľbách, kde jeho strana stratila všetky pozície?

„Myslím si, že vládu sa nám podarí udržať. Počas predsedníctva bude platiť určité prímerie - o tom vyjednávame s opozičnou sociálnou demokraciou. Prezident Sarkozy má výhodu v tom, že vo Francúzsku je prezidentský systém, Francúzsko je veľmoc. My sme parlamentná republika, nie sme veľmocou. Nikto nás nebude porovnávať s Francúzskom, ale skôr s Fínmi, Rakúšanmi, s krajinami porovnateľnej veľkosti."

Predstavme si teraz, že je jún 2009 a Praha odovzdáva predsedníctvo Štokholmu. Čo po nej zostalo?

„To uvidíme. Predsedníctvo môžete hocijako dobre plánovať a potom sa stanú nepredvídané veci. Francúzi tiež netušili, že ich predsedníctvo bude do veľkej miery ovplyvnené konfliktom v Gruzínsku. My dnes vieme, že nás naplno zasiahne hospodárska kríza vo svete."

Nebojíte sa, že Česko zostane trochu mimo riešenia hospodárskej krízy? Jeho vláda patrí v Európe medzi ekonomicky najliberálnejšie a navyše nie je členom eurozóny a ani v najbližšom čase nebude. Francúzsky prezident Sarkozy už ohlásil, že chce robiť vlastný summit štátov eurozóny...

„To vyhlásenie by sme mali brať s rezervou. Áno, sme stúpencami liberálnej ekonomiky, ale zároveň nám je jasné, že v mimoriadnych časoch sa musia robiť mimoriadne opatrenia. Musíme len dbať, aby sa nestali večnými obmedzeniami. Keď si zlomíte nohu, musíte si dať sadru, aby sa mohla hojiť, ale ak tam sadru necháte pridlho, ochabnú vám svaly. Sadru treba včas odstrániť."

Možno teda očakávať, že aj vláda Mirka Topolánka sa pridá na stranu veľkých a starých členov únie, ktorí chcú viac regulácie.

„Dočasne. Musíme vidieť rozdiel medzi dočasnými núdzovými opatreniami a dlhodobou politikou. A predsednícka krajina hrá predovšetkým úlohu moderátora. Predsedníctvo nemôže a nemá zastávať radikálne názory."

Česká vláda zastávala pomerne zásadový postoj v otázke rusko-gruzínskeho konfliktu. Nezmäknete vo vzťahu k Moskve počas predsedníctva?

„Som zástancom intenzívneho dialógu s Ruskom. Je to pre nás dôležitý sused, s ktorým sa musíme dohovoriť. Uzatváranie sa nemá zmysel. Javí sa to trochu horšie, ako to je. Proti výrokom ruských generálov dosť výhražného charakteru sme sa razantne ohradili. Na druhej strane my máme zo všetkých európskych národov voči Rusom najmenej predsudkov. Rusi tu nie sú vnímaní ako ľudia, ktorých nemáme radi."

Napriek tomu, že vám teraz hrozia namierením rakiet?

„Proti podobnému radaru v Dánsku Rusi príliš nenamietali. Rusi majú predstavu, že ako bývalým členom Varšavskej zmluvy nám patrí iné postavenie ako ostatným európskym krajinám."

Európska únia sa rozhodla dialóg s Moskvou otvoriť už po dvoch mesiacoch od skončenia rusko-gruzínskej vojny. Nemyslíte si, že únia mohla ešte bojkot chvíľu podržať?

„Neviem, či by bojkot k niečomu viedol. Dialóg sa musí viesť, ale nie je to „business as usual". Musíme stále pripomínať: Gruzínska otázka je otvorená."

Ste počas predsedníctva pripravení reagovať na situáciu podobnú Gruzínsku?

„Predsedníctvo sa musí pripraviť, že môže kdekoľvek vo svete nastať nečakaný vývoj."

Predstavme si však, že ruská armáda obsadí Krym.

„To nečakám. Na čo všetko sa pripravujeme, vám tu nebudem hovoriť."