Je autorom prvého gólu slovenskej futbalovej reprezentácie. A môže sa stať prvým trénerom, ktorý ju dovedie na významné podujatie. Tréner VLADIMÍR WEISS je rád, že Slovensko prezimuje na prvom mieste kvalifikačnej skupiny.
V oblakoch však nelieta.
Čo vyplýva z inventúry trénera po necelých štyroch mesiacoch práce pri reprezentačnom tíme?
„Som maximalista. Všetko sa dá robiť ešte lepšie. Aj keď sme prví v skupine, nemôžeme sedieť a oslavovať. Musíme rozmýšľať, ako zlepšiť veci, ktoré zlepšiť treba. Ak by sme boli získali desať bodov, z pohľadu výsledkov by som bol maximálne spokojný. Čiže, ak by sme neboli prehrali v Slovinsku. Slovinci by mali na konte o dva body menej. Matematika vás neoklame a je veľmi jednoduchá.“
Máme za sebou len tretinu kvalifikácie, nuž eufória nie je namieste. Pri vyrovnanosti skupiny začneme jar akoby od nuly. Súhlasíte?
„Od nuly by sme začínali, keby sme boli bez bodov. My ich máme deväť. Začíname s dobrou nádejou, pretože sme prví. Máme pred sebou ťažký zápas v Česku, doma hostíme San Maríno. Pri akejkoľvek kalkulácii budeme žiť až do jesenného finišu. Ideálne by bolo niečo uhrať v Česku, zdolať San Maríno a potom by šanca ešte vzrástla. Takisto však rozmýšľajú Česi, Poliaci, Slovinci, Íri. Nemôžeme spať na vavrínoch a musíme sa modliť, aby všetci kľúčoví hráči boli na jar zdraví, aby sa neopakovali zranenia Škrtela či Šestáka. Potom sa pri troche šťastia môžeme pobiť o popredné umiestnenia.“
Rátajú sa iba výsledky, no ak sa pozrieme na hru, nebola oslnivá...
„Kvalifikácia sa hrá na výsledky, a nie na krásu. V skupinách nevidíte super krásne zápasy, prichádzajú až na finálových turnajoch. Neviem si predstaviť väčší emotívny zážitok než ten proti Poľsku. Prehrávali sme päť minút pred koncom a už som videl tie titulky v novinách, že všetko je 'kaput' a ako sa v tom vyžíva bulvár. Stal sa opak. To sú zápasy, na ktoré ani tréner, ani hráči, ani diváci nezabúdajú a budú na ne spomínať ďalších dvadsať-tridsať rokov. A pamätať si, že Šesták dal v priebehu dvoch minút dva góly. Preto je futbal krásny, preto sa ho oplatí robiť.“
Boli ste spokojný s prístupom hráčov v jednotlivých zápasoch?
„Každý vravel, že nemajú záujem reprezentovať. Opak je pravda a dokázali to svojimi výkonmi. Hlavne s Poľskom, keď hrali o emócie, a do poslednej minúty. V hodine dvanástej zvrátili duel, za čo im patrí poďakovanie. Myslím si, že po ňom si vytvorili rešpekt u diváka, ktorý sa vrátil na štadión. A verím, že na jar nám pomôže v ťažkých kvalifikačných bojoch.“
Stavili ste na disciplínu, na ihrisku i mimo neho. Zrazu ktosi žiadal od hráčov, aby prišli na zraz oholení. Ako si na to zvykali?
„Holenie je detail... Musíte si však vytvoriť vnútornú disciplínu. Hráč musí cítiť povinnosť aj sám voči sebe. Tréner mi toto nekázal, toto musím spraviť. Ja si potrpím na to, aby si jeden druhého vážili, oddali sa kolektívu. Na morálku v mužstve, v kabíne. V tom som až úzkoprsý. Hráči s tým problém nemali. Keď sme v hoteloch, majú dostatok voľnosti. Nechodím im do izieb. Musia však dodržiavať etiku. K slušnému správaniu patrí neodchádzať z jedálne skôr, kým všetci nedojedia. Najdôležitejšia je však herná disciplína - v tréningoch a zápasoch.“
Museli ste udeliť niekomu pokutu či iný disciplinárny trest?
„Nie je čas na pokutovanie. Ani tak nemôžem urobiť, pretože hráči za zápasy prémie nedostávajú, iba za postup alebo účasť v baráži. Hrajú iba za štartovné. Nie som zástancom pokút. V kluboch som zavše nejakú udelil, no motivoval som hráča, aby to odčinil a potom som mu ju odpustil. Pre dobrého hráča je najväčšou pokutou, keď ho tréner nezavolá na ďalší zraz.“
Máte na mysli Štrbu?
„Napríklad.“
Existuje ešte možnosť jeho návratu do tímu?
„Možno to bolo nedorozumenie, jeho nesprávna voľba alebo moja márnomyseľnosť. Určite si s ním po sezóne sadnem a veci si vydiskutujeme. Je to náš najlepší defenzívny stredopoliar, osobnosť ligy. Do reprezentácie patrí, záleží na ňom, ako sa k tomu postaví. Prosiť ho však nebudem.“
Pri nástupe do funkcie ste vyhlásili, že by ste rád zmenili myslenie slovenského diváka. Darí sa to?
„Samozrejme, za jeden zápas to nespravíte. Mal som na mysli, aby radi chodili na reprezentáciu a mohli byť po zápase šťastní. Myslím si, že v zápasoch proti Írsku a Poľsku sa nám to podarilo. Videl som úsmevy na tvárach ľudí, tak ako pred tromi rokmi, keď Artmedia hrala v Lige majstrov. Podobné pocity, emócie, dojatie.“
Fankluby bojkotujú zápasy reprezentácie. Treba tomu podľa vás venovať pozornosť alebo to nestojí za reč?
„Chcel by som, aby mladí ľudia chodili na zápasy, aby existovali fankluby a takisto nás povzbudzovali. Mám však na ne svoj názor. Niekto to robí vedome, úmyselne. Nie je normálne, aby 15- až 16ročný chlapec bojkotoval reprezentáciu! Naopak, chcem mladých ľudí na tribúnach. Demonštratívne bojujú proti niečomu, čo ja ťažko ovplyvním.“
Zastarané štadióny, národný v nedohľadne, korupčné podozrenia. To vyčítajú zväzu aj iní. Nemyslíte, že ide o oprávnenú kritiku?
„Každá minca má dve strany, isteže v niečom pravdu majú. Možno však nepoznajú až tak dobre problematiku. A keď hovoríme o národnom štadióne, tie nestavajú vo svete zväzy, ale mestá, štát. Isteže, zväz musí byť ústretovejší voči niektorým veciam, robiť lepšie ako doteraz. Dnes som aj ja zamestnancom zväzu a kritiku beriem. Musí však smerovať k niečomu, čo posúva dopredu. Snažím sa pozitívne ovplyvniť aj myslenie ľudí na zväze, s ktorými pracujem. Aby robili lepšie, mali lepšie kontakty, aby bolo vo futbale viac peňazí. Aj keď súčasná situácia je ťažká.“
Ľudia pochybujú, či vôbec niečo bude z výstavby národného štadióna. Asi máte informácie z prvej ruky. Aké?
„Štadión bude. Moderný, krásny, na ktorom bude hrávať reprezentácia, Slovan a možno ďalší bratislavský klub.“
Začne sa už konečne budúci rok stavať?
„Určite.“
Kým však vyrastie, reprezentácia musí niekde hrávať. Ako to bude v budúcom roku?
„Možností veľa nie je. So San Marínom môžete odohrať zápas aj na menšom štadióne, no treba vyriešiť zápasy s Českom a Slovinskom. Jednou z alternatív po dobudovaní tribúny je Žilina, Pasienky, možno Košice. Je tu ešte aj Trnava, ktorá má spolu so Žilinou najlepší trávnik. Ja sa trnavského diváka nebojím, naopak. Je to hnací motor Spartaka. Aj keď niekedy urobia problémy, pre hráčov sú veľmi potrební.“
Minister školstva vás po zápase s Poľskom požiadal, aby ste vypracovali akúsi víziu slovenského futbalu. Tomu máme ako rozumieť?
„Bral som to ako ocenenie našich výsledkov. Na zväze máme vypracovanú víziu, akým smerom by sa mal futbal na Slovensku uberať, ako by sa mal financovať, čo by mu pomohlo. Ja k tomu môžem napomôcť len ako tréner, výsledkami reprezentácie. Zúčastnil som sa aj na konferencii o tom, ako by sa mal slovenský šport uberať. Vo svojom príspevku som hodnotil ľudské zdroje a v tomto smere nie je v slovenskom športe všetko v poriadku. Na svojich miestach sedia niektorí ľudia aj dvadsať-tridsať rokov a pre šport sa urobilo tak málo.“
Prezident zväzu František Laurinec sa vyjadril, že v budúcich voľbách už nebude kandidovať. Poznáte nejakého schopného človeka, ktorý by sa hodil do tejto funkcie?
„Viem o dvoch-troch schopných ľuďoch, ktorí by v budúcnosti mohli túto funkciu zastávať, ak budú chcieť do toho ísť. Mená hovoriť nebudem, nerozhodnem ja, ale voľby. Mali by to byť ľudia, ktorí majú prepojenie na štátnu správu, politiku, biznis, pohybujú sa vo svete peňazí a lobingu.“
Ste strelcom prvého gólu slovenskej reprezentácie a máte šancu doviesť ju ako prvý na veľký turnaj. Aká veľká je podľa vás?
„Šancu mali všetci moji predchodcovia. Každý rovnakú. Je pekné, že sme prví. Podobne ako my rozmýšľajú v skupine ďalší. Šanca je vždy, treba sa o ňu popasovať. Ja verím v svetlú budúcnosť slovenského futbalu. Ak budeme mať športovú formu, šťastie a vyhnú sa nám zranenia, nie sme horší ako súperi.“
Keď ste pred polrokom oslavovali titul s Artmediou, radosť vám kalil stav slovenského futbalu. Máte z neho dnes lepší pocit?
„K dobrému pocitu a k tomu, ako si to predstavujem, je ešte ďaleko. Myslím si, že to si môže povedať každý občan Slovenska. Nie všetko je dobré, ideálne. Treba veľa zmeniť a budem rád, keď sa toho dožijem. Nejde to z noci na ráno. Ak mám hovoriť o reprezentácii, aspoň čosi sa udialo. Dnes vedie v Európe kvalifikačnú skupinu deväť krajín a Slovensko je jednou z nich.“
Nie ste smutný z toho, že klub vášho srdca Artmedia je v dolnej polovici tabuľky a fanúšikovia sa obávajú jeho zániku?
„Verím, že do leta sa veľa vecí zmení a v Bratislave bude okrem Slovana ďalší klub, ktorý bude hrať najvyššiu súťaž. Verím, že petržalský futbal neskončí a diváci mu budú drukovať naďalej.“
Pôjde o klub, ktorý vznikne spojením s Interom?
„To ste povedali vy (smiech)... Je tu reálna možnosť fúzie dvoch klubov, ktoré majú dnes problémy, no dá sa to vyriešiť aj inak. Isté je, že Slovan potrebuje konkurenciu v Bratislave a Bratislava potrebuje dva ligové tímy.“
Nemôžeme spať na vavrínoch a musíme sa modliť, aby všetci kľúčoví hráči boli na jar zdraví.
Vladimír Weiss, tréner reprezentácie
