PRAHA, BRNO. Najdôležitejším mestom v Česku včera chvíľu nebola Praha, ale Brno. Sídli tam český ústavný súd, ktorý rozhodoval o osude Lisabonskej zmluvy.
Krátko po desiatej ráno si po jeho verdikte napätá Európa vydýchla. Lisabon českej ústave podľa sudcov neprotirečí. Pre euroskeptického prezidenta Václava Klausa to bol deň z tých najčiernejších.
Sudcovia zo stola zmietli podanie skupiny senátorov za ODS a prezidenta Klausa o tom, že Lisabon ohrozuje českú suverenitu tým, že prenáša právomoci na inštitúcie Európskej únie. Rozsudok bol jednomyseľný.
Menšie zlo
Lisabon pred súdom obhajovala vláda, ktorá ho označila za nutné zlo. „V bilancii nákladov a výnosov je Lisabonská zmluva pre Česko prijateľným výstupom,“ citovali vicepremiéra pre európske otázky Alexandra Vondru české Hospodářské noviny.
Lisabon však sudcovia neposúdili ako celok, ale iba jeho sporné časti. Otvorili tak cestu novým podaniam. Klaus už vyjadril nádej, že svoje právo zákonodarcovia opäť využijú. Prezident, ktorý odmietavý postoj k Lisabonu obhajoval pred súdom deň pred verdiktom, rozhodnutie spochybnil.
Urazená hlava štátu
„Je zjavné pre nás všetkých, že ten text bol napísaný dávno pred včerajším rokovaním,“ vyhlásil zdrvený prezident po vynesení rozsudku. Ústavný súd obvinil, že spravil politické, nie právne rozhodnutie. Sťažoval sa tiež, že sudcovia mu počas vystúpenia nepoložili ani jednu otázku.
Napätú atmosféru v súdnej sále uvoľnil na malú chvíľu predseda ústavného súdu Pavel Rychetský, keď prezidenta Václava Klausa v sále plnej právnikov a novinárov a v priamom televíznom prenose oslovil ako Václava Havla. „Pán predseda sa freudisticky prezradil,“ reagoval Klaus s narážkou na to, koho by Rychetský na Pražskom hrade videl radšej.
Vláda správu z Brna naopak privítala. „Je to dobrá správa tak pre Českú republiku, ako aj pre Európsku úniu,“ uviedol pre SME šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg.
Ak má Lisabonská zmluva vstúpiť do platnosti, musia ju schváliť obe komory parlamentu. Tam ju môžu ešte zablokovať euroskeptickí poslanci a senátori za ODS a KSČM. Premiér Mirek Topolánek však nedávno naznačil, že Lisabon by mohol prejsť, ak predtým prejde americký radar v Brdoch. Český parlament je posledným v Európskej únii, ktorý o zmluve ešte nehlasoval.
Vondra ani Schwarzenberg si netrúfli odhadnúť, či Lisabon českí zákondarcovia odsúhlasia ešte pred začiatkom predsedníctva 1. januára. To bude riešiť aj írske NIE, ktoré zaznelo cez leto. Minister zahraničných vecí verí, že ak Česko nestihne o Lisabone hlasovať pred januárom, bude „vyzerať trochu trápne, ale v podstate právnicky to neprekáža.“
Ak prejde Lisabonská zmluva aj parlamentom, bude ju možno musieť podpísať jej najväčší nepriateľ – prezident Klaus. Ústavní právnici sa nezhodujú, či zmluva podpis prezidenta potrebuje, alebo nie. Klaus avizoval, že ju podpíše, až keď jej svoje ÁNO povie aj Írsko.
Je to dobrá správa tak pre Českú republiku, ako aj pre Európsku úniu.
Karel Schwarzenberg, šéf českej diplomacie
Päť prekážok, ktoré stoja pred Lisabonom
Zmluva o novom fungovaní Európskej únie má pred sebou ešte niekoľko úskalí. Hlavným je Írsko.
1. Po ratifikácii v českom parlamente bude musieť zmluvu podpísať ešte prezident Václav Klaus, ktorý patrí medzi jej najsilnejších kritikov. Lisabon niekoľkokrát označil za mŕtvy. Môže sa stať, že s podpisom bude otáľať až dovtedy, kým sa nevyrieši írsky problém.
2. Smaragdový ostrov drží Európu v šachu už po druhýkrát. Hrdí Íri museli na dvakrát schvaľovať aj zmluvu z Nice, ktorá umožnila rozšírenie únie na východ.
Najpravdepodobnejší je scenár, že Íri budú na budúci rok o Lisabone hlasovať ešte raz s tým, že Brusel im ponúkne pár ústupkov – napríklad ponechanie vlastného eurokomisára, záruku, že zmluva neohrozí neutralitu ostrova a ani jeho jedinečný daňový systém. Podľa prieskumu Irish Times by potom „za“ hlasovala v novom referende väčšina Írov.
Vláda v Dubline by mala recept na riešenie krízy predstaviť v decembri počas zimného summitu lídrov EÚ v Bruseli.
3. S podpisom Lisabonskej zmluvy otáľa aj poľský prezident Lech Kaczyński. Parlament text schválil už v apríli, euroskeptická hlava štátu ho však plánuje podpísať až potom, keď sa vyrieši jeho ratifikácia v Írsku. Podľa analytikov spor súvisí s dlhodbým vnútropolitickým napätím medzi prezidentom a premiérom Donaldom Tuskom. Obaja sa sporia o to, kto má Poľsko zastupovať na vrcholných summitoch Európskej únie.
4. Domácu úlohu si zatiaľ nesplnilo ani Nemecko, ktoré patrí medzi najväčších advokátov zmluvy. Schválili ju síce obe komory parlamentu, prezident Horst Köhler ju však zatiaľ nepodpísal, pretože zlučiteľnosť textu s nemeckou ústavou momentálne skúma Ústavný súd v Karlsruhe. Bavorský poslanec Peter Gauweiler (CSU) tvrdí, že dokument „nie je kompatibilný s našimi princípmi demokracie“.
5. Kurióznou prekážkou pre Lisabon sú Alandské ostrovy, ktoré sú súčasťou Fínska. Autonómna vláda v Mariehame v lete vyhlásila, že text ratifikuje iba vtedy, ak jej Helsinki vyjdú v ústrety v štyroch bodoch. Požadujú napríklad vlastné kreslo v Európskom parlamente a účasť na práci Rady ministrov, ktorá schvaľuje eurozákony.
Helsinki už Lisabon ratifikovali v septembri a prezidentka Halonenová vyzvala, aby tak urobili aj Alandy.
Štefan Hudec
