ezdomovcov, prevažne z Turca.
MARTIN. Verejný kemp v Priekope zakladal Daniel Diškanec v roku 2002, keď pre bezdomovcov na svojom pozemku pristavil aviu. Dnes tu stojí desať vyzdobených dreveníc, v ktorých žije 50 ľudí. Za šesť rokov tu nádej a štart do ďalšieho života našlo asi 600 bezdomovcov, prevažne z Turca.
Daniel Diškanec pozná osudy všetkých obyvateľov. Už niekoľko rokov žije medzi nimi v jednej z desiatich dreveníc. Jeho družka sa stará o domácnosť a dve deti, ktoré spoločne vychovávajú. Sám Daniel je s dcérkou na materskej. Sporí sa o ňu s jej matkou, bývalou obyvateľkou kempu, a zároveň bojuje so srdcovou chorobou dieťaťa.
V susednej drevenici má kanceláriu s počítačom a internetom, vďaka čomu vzniká časopis Priestor pre život. A dohliada aj nad poriadkom v kempe.
Žiadne výtržnosti ani alkohol
Každý z obyvateľov musí nejako prispieť – či už kŕmením zvierat, stavaním dreveníc, pestovaním zeleniny či upratovaním. Musia tiež dodržiavať pravidlá: žiadne výtržnosti a alkohol. „Bezdomovci bez alkoholu na ulici žiť nedokážu a nedokážu sa ho často vzdať ani u nás. Ak je to už neúnosné, musia odísť,“ povedal šéf kempu.
Sanitka im vozí nových
Hoci sa kemp za šesť rokov rozrástol, stále nestačí.
„Stále ma na ulici zastavujú bezdomovci. Minule ma prosili Rómovia. Ale tých neberiem, lebo táto komunita sa o svojich členov vie postarať,“ hovorí Diškanec. Niekedy však musí prijať nových obyvateľov aj proti svojej vôli.
Pred kempom sanitka vysadila pacienta a rýchlo odišla: „Nechali nám tu Tóna z ústavu pre dlhodobo chorých. Bol imobilný a podvyživený. Po týždni ho na nohy postavilo kozie mlieko,“ spomína Diškanec. „Kupovali sme mu drahé plienky, umývali ho, lebo sa o seba nechcel starať sám. Nepomohlo ani to, že sme ho na dvore vystriekali pred všetkými chladnou vodou. A tak sme ho naložili do auta a nechali vo Vrútkach pred mestským úradom. Sľúbili nám, že poň pošlú sanitku. Odvtedy sme ho nevideli. Počul som, že zomrel.“
Šťastie v nešťastí
Devätnásťročný Martin z Dolného Kubína obýva drevenicu s partnerkou a 8-mesačnou dcérkou. Do kempu prišli vlani a odvtedy sa snaží nájsť si prácu. „Nedarí sa mi. Domov sa vrátiť nemôžem, mama ma vyhnala,“ prezradil.
Vedľa nich žijú Tomkovci. Pavol s Annou prišli o byt a ostali na ulici. S piatimi deťmi a dvomi vnúčatami sa presťahovali k Diškancovi. Na dvore sa pred odchodom na fušku hral ich syn so svojím dieťaťom. Matka však pri nich nebola.
„Ušla odo mňa do Anglicka. Malého mi nechala. Zrútil som sa z toho a skončil na psychiatrii. A potom tu,“ povedal mladý otecko.
Z maštalí vyšiel asi 50-ročný muž. V kempe žije so svojím bratom už štyri roky. „Podvodom sme prišli o byt. Doteraz to polícia nevyriešila,“ hodil rukou.
