PRAHA, BRATISLAVA. „Dosah zákazu? Žiadny. Nezastaví nás. Je pre nás reklamou.“
Od pondelka, keď česká vláda navrhla zakázať extrémistickú Dělnickú stranu (DS), jej šéf Tomáš Vandas vystupuje ešte sebavedomejšie. „Založíme novú stranu. Už teraz nám chodia desiatky podporných emailov od ľudí,“ povedal šéf extrémistov pre SME.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Prvý koniec strany od roku 1989?
Český minister vnútra Ivan Langer trvá na svojom. „Hrozí riziko, že tí ľudia sa prelejú, dajú si iné farby, iné znaky, iné fasády. Ale boj s extrémizmom je našou prioritou,“ citovala ho agentúra ČTK. Podľa Langera nie je prípustné, aby sa za slobodnú súťaž politických strán skrývala činnosť nezlučiteľná s demokraciou a právnym štátom. Za rozpustenie extrémistickej strany sa osobne vyslovil aj premiér Mirek Topolánek.
Ak najvyšší správny súd návrhu vlády vyhovie, vôbec prvýkrát zakáže stranu od pádu komunizmu v roku 1989.
Dělnická strana zviditeľnila Česko pochodom neonacistov v Litvínove krátko predtým, ako sa ujme predsedníctva Európskej únie. Wiesenthalovo centrum, ktoré loví nacistov na úteku po celom svete, považuje reakciu českej vlády za jej najväčší test.
Voľby s neonacistami
Predstavitelia Dělnickej strany sa okrem pochodov zúčastňujú aj na voľbách. V posledných regionálnych v októbri získali takmer 30tisíc hlasov. „Eurovoľby považujeme za test. Naším hlavným cieľom je uspieť v parlamentných voľbách,“ povedal Vandas. Strana má dnes podľa neho 350 členov. Nových členov verbuje aj v Litvínove.
Podľa českej tajnej služby sa neonacistické hnutie v Česku radikalizuje a v súčasnosti má 3 až 5tisíc členov. V krátkom čase dokáže zmobilizovať tisícku ľudí. Spoločnou témou je boj proti Rómom.
Skrytý nacizmus
„Obvinenia z neonacizmu jednoznačne odmietam,“ ohradil sa Vandas. Tvrdí, že strana chce len odstrániť kriminalitu, korupciu a prerastanie politiky s organizovaným zločinom.
Odborník Matej Pavlík zo slovenského občianskeho združenia Enough to vidí inak. „Dělnická strana nemusí byť priamo neonacistická,“ hovorí, „neonacistov však vo svojich radoch toleruje a umožňuje im vstup do politiky.“
Českí pravicoví radikáli sú napojení na ďalšie neonacistické organizácie ako Národný odpor či Autonómni nacionalisti. Jeden z jej čelných predstaviteľov Erik Sedláček išiel na tri roky do väzenia za články, ktoré podnecovali k rasizmu, likvidácii Židov a popierali holokaust.
Na litvínovskom námestí tento mesiac odzneli heslá ako „nič len národ“ a „cigánski paraziti“.
Bez riešenia problémov sa nepohneme
Možný zákaz strany však podľa Pavlíka riešením nie je. „Je iba otázkou času, kedy založia novú stranu.“ Väčšinu členov podľa neho zákaz neodradí. „Je to pre nich neplatená reklama. Dodá im príchuť zakázaného ovocia,“ hovorí Pavlík.
Represívne opatrenia by mali podľa neho sprevádzať riešenia problémov. „Strana totiž ťaží z toho, že z pohľadu bežného českého občana niektoré problémy zostávajú neriešené,“ dodal.
Až 81 percent zo šesťtisíc čitateľov serveru televízie TV Nova sa vyslovilo tiež proti rozpusteniu Dělnickej strany.
Kým Česko diskutuje o jej zákaze, DS plánuje nové akcie a buduje kontakty v zahraničí. Podľa slov Vandasa spolupracuje s nemeckou NDP a plánuje partnerstvo s francúzskym Národným frontom.
„Spolupráca so Slovenskou pospolitosťou je veľmi dobrá,“ povedal Vandas. Jej niekdajší šéf Marián Kotleba sa zúčastnil aj na akcii DS v Litvínove. „Verím, že v dohľadnom čase Slovensko navštívim,“ dodal Vandas.
Na NPD politici nestačia
Nemecký ústavný súd odmietol rozhodnúť o zákaze NPD. Odvtedy nechcú politici riskovať.
Zakaždým, keď v Nemecku pravicoví extrémisti útočia na synagógy, podpaľujú ubytovne pre cudzincov či popierajú holokaust, volajú politici po zákaze krajne pravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD). Hoci mnohí radikáli nie sú jej členmi, vyznávajú jej predstavu autoritatívneho štátu, ktorý sa má zbaviť všetkého nenemeckého.
NPD, ktorá bola do znovuzjednotenia krajiny v roku 1990 bezvýznamnou stranou, boduje v chudobnejších re-giónoch na východe krajiny. Je zastúpená v parlamentoch v Sasku či Mecklenbursku-Prednom Pomoransku a počet jej stúpencov rastie aj na západe krajiny. Jej poslanci, ktorí si odmietli uctiť obete nacizmu, sú tak financovaní zo štátnych peňazí.
Doterajšie pokusy stranu zakázať zlyhali v roku 2001. Vtedy sa na Spolkový ústavný súd obrátila vláda kancelára Gerharda Schrödera, aby preskúmal protiústavnosť strany a zakázal jej činnosť. Ústavný súd proces zastavil, keď zistil, že v jednej z miestnych organizácií NPD nasadil úrad na ochranu ústavy svojich ľudí. Takto získané dôkazy odmietol uznať.
O zákaze sa stále diskutuje, druhú blamáž politici riskovať nechcú.
(mim)
Maďarsko chránia čierne uniformy
Polovojenská organizácia Maďarská garda znervózňuje susedné štáty.
Pravicový extrémizmus v Maďarsku zviditeľnili muži v čiernych uniformách Maďarskej gardy (na snímke SITA). Polovojenská organizácia, ktorú založila krajne pravicová mimoparlamentná strana Jobbik, chce chrániť národné tradície a Maďarsko pred útokom susedných štátov, hlavne Slovenska.
Počet jej členov a sympatizantov narastá. „Maďarsko potrebuje organizáciu, ako je táto, ktorá má občiansky, nie politický charakter. Má moc, dokáže veci zmeniť, napríklad môžeme ochrániť našu spoločnosť, naše ulice,“ povedal pre SME hovorca Jobbiku Levente Jónás.
Boj proti extrémizmu sa stal aj témou nedávneho stretnutia premiérov oboch krajín. Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány neskôr oznámil, že musia zmeniť legislatívu tak, aby mohli proti ultrapravici „predvádzajúcej sa v uniformách prevzatých z najnebezpečnejšej ideológie minulého storočia“ zasiahnuť.
Maďarská garda funguje ako občianske združenie rovnako, ako to robila Slovenská pospolitosť, než ju ako stranu zrušil Najvyšší súd a ako občianske združenie potom ministerstvo vnútra.
(pm, mim)
Do Talianska sa vrátil Duceho kult
Pravicoví radikáli na Apeninskom polostrove chcú obnoviť fašizmus. Angažujú sa v politike, bojujú proti imigrantom.
Ak dáte svojmu dieťaťu meno po niekdajšom fašistickom diktátorovi Benitovi Mussolinim, vyplatíme vám 1500 eur. Aj táto ponuka neofašistickej strany Fiamma Tricolore svedčí o tom, že neofašizmus je v Taliansku stále problémom.
Člen strany Pietro Puschiavo v roku 1985 zakladal Benátsky skinheadský front. Mnohí z jeho členov patria k jadru ultras futbalového klubu Hellas Verona. V máji jeho členovia dobili v centre mesta na smrť dizajnéra Nicolu Tommasoliho.
Pravicoví extrémisti sa stiahli do úzadia v polovici 90. rokov, keď Gianfranco Fini premenil postfašistickú stranu Movimento Sociale Italiano na umiernenejšiu Národnú alianciu (AN). Tá sa v aprílových voľbách dostala do vlády Silvia Berlusconiho a jej extrémistickí prívrženci sa vracajú na scénu spolu so stúpencami vládnej federalistickej Ligy severu.
Keď na jar zvolili za starostu Ríma člena AN Gianniho Alemanna, jeho stúpenci ho v centre mesta zdravili fašistickým pozdravom a pokrikmi Duce (takto titulovali Mussoliniho).
Protiimigračná a xenofóbna politika Národnej aliancie priťahuje neofašistov, ktorí opúšťajú nelegálne strany ako Avanguardia Nazionale. Tá stále vydáva fašistický mesačník Avanguardia. (toh)
Neonacistov má aj židovský štát
Obdivovatelia Hitlera sú aj v krajine, kde by to všetci najmenej čakali. V Izraeli.
TEL AVIV. Tento týždeň poslal súd v izraelskom meste Petach Tikva do väzenia neonacistickú bunku. Tvorili ju imigranti z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Osem mladíkov vo veku 16 až 19 rokov dostalo tresty od jedného do siedmich rokov.
Keď minulý rok polícia zadržala neonacistov, Izrael bol v šoku. V krajine prakticky neexistujú zákony zakazujúce a trestajúce prejavy neonacizmu, lebo nikto nepredpokladal, že taký fenomén by sa objavil. Mladíkov odsúdili za násilné činy proti ortodoxným židom, bezdomovcom, homosexuálom či ázijským robotníkom. Neonacisti si všetko nahrávali na video a šírili cez internet. V ich domoch našli nacistické symboly, z videí je zrejmé, že keď bili svoje obete, kričali Heil Hitler. Dokonca sa vraj chystali na vraždu. Pripísali im aj vandalstvo na synagógach v Petach Tikva a v Haife.
Väčšina neonacistov svoje činy neľutuje.
(mik)
