né.
BRATISLAVA. Koaliční partneri sa zjednotili v tom, ako by sa mal riešiť výpadok príjmov verejného rozpočtu na rok 2009 pre očakávaný nižší rast ekonomiky. Nebudú sa škrtať výdavky v štátnom rozpočte, ale zvýši sa deficit verejných financií z 1,7 na 2,08 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko to nepovažuje za problém za predpokladu, že sa vláda neodkloní od strednodobého cieľa, podľa ktorého by Slovensko malo v roku 2011 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejných financií.
Minister financií Ján Počiatek v pondelok vyjadril obavu, že sa to nemusí podariť.
„Samozrejme, že táto úloha je v tejto situácii oveľa ťažšia. No pokiaľ by toto bolo splnené a zvýšenie deficitu by malo pomôcť ekonomike, ja osobne bez toho, že by som poznal detaily, by som ho považoval za akceptovateľné,“ povedal Šramko.
Bez škrtov v rozpočte štátu
Pôvodný rozpočet vychádzal z toho, že slovenská ekonomika porastie v ďalšom roku o 6,5 percenta. Deficit sa naplánoval na 1,7 percenta. Guvernér ešte pred mesiacom vyhlásil, že vláda by mala byť pripravená na škrty v štátnom rozpočte už od začiatku budúceho roka, ak by to bolo inak.
Po tom, čo odhad nášho hospodárskeho rastu revidovala eurokomisia, jeho prognózu prepočítali aj ministerskí úradníci. Dospeli k číslu 4,6 percenta. Oproti pôvodnému odhadu to znamenalo výpadok príjmov zhruba o 10 miliárd korún.
Zvýšením deficitu o 0,38 percentuálneho bodu sa „vyrieši“ výpadok daňových príjmov a odvodov do Sociálnej poisťovne v celkovej výške 7,7 miliardy korún.
Poklesom hospodárskeho rastu na 4,6 percenta samospráva príde podľa odhadu o 1,3 miliardy korún. O rovnakú sumu sa znížia aj jej výdavky, teda dodatočný dosah na verejný rozpočet bude nulový.
Platí to aj pre rozpočet zdravotných poisťovní. Ich príjmy podľa odhadu klesnú o 1,9 miliardy korún a o túto sumu sa znížia aj ich výdavky.
Odporúčanie komisie
Budúcoročný deficit vo výške 2,08 percenta HDP nezodpovedá odporúčaniu Európskej komisie, aby štáty únie znižovali deficit každý rok o 0,5 percentuálneho bodu. V tomto roku sa jeho výška predpokladá na úrovni 2,3 percenta.
Premiér ani guvernér s nedodržaním odporúčania problém nemajú. „Pakt stability a rastu umožňuje v zlých časoch alebo za mimoriadnych okolností aj krátkodobú odchýlku. Principiálne hodnotenie dodržiavania záväzku je postavené na strednodobom čase,“ povedal guvernér. Šramko pripomenul, že treba rozlišovať, či krajina má nadmerný deficit, pričom Slovensko už takou krajinou nie je.
Keďže ide o usmernenie, nie o smernicu, problém v tom nevidia ani ekonómovia. „Nemyslím si, že Slovensko bude za to karhané. A to najmä v súvislosti s tým, čo čaká iné krajiny EÚ,“ hovorí analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Ekonómovia pripúšťajú, že v roku 2009 bude zrejme viac krajín Európskej únie, ktoré prekročia dokonca 3-percentný deficit verejných financií. „Komisia už oznámila, že vzhľadom na recesiu v eurozóne by malo byť uplatňovanie rozpočtových pravidiel flexibilné a bude tak možné prekročiť požadovaný limit na úrovni troch percent,“ hovorí analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Podľa Karpiša však vláda mala radšej škrtať výdavky, napríklad znižovať počet zamestnancov vo verejnej správe či zrušiť rezervu predsedu vlády. Aj štvorpercentný rast ekonomiky je podľa neho nadhodnotený.
Rizikom sú aj očakávané príjmy, ktoré chce vláda získať od sporiteľov z II. piliera, ak z neho vystúpia. Rovnako daňové príjmy, keďže podľa niektorých odhadov môže byť rast ekonomiky ešte nižší. „Aj keď na druhej strane sa napríklad v tomto roku končia daňové prázdniny Volkswagenu,“ povedal hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega.
