Od posledného pochodu neonacistov uplynul sotva týždeň. Medzi ošarpanými činžiakmi bojuje so silným vetrom a snehom Rómka. S plnou taškou kráča z nákupu. V Litvínove žije už 53 rokov. Na otázky o živote na sídlisku Janov, ktoré sa dostalo do svetových agentúr pre boje medzi Rómami a radikálmi, nechce odpovedať. Presvedčí ju až rómska aktivistka.

Prečo by som mala utiecť

„Radikáli ­ to je katastrofa,“ rozhovorí sa. „Aj medzi nami sú predsa ľudia, ktorí žijú slušne. Nechápem, prečo chcú útočiť na všetkých,“ dodá a povzdychne si, „ale prečo by som mala odtiaľto utekať? Odpracovala som tu 25 rokov, tu mám domov.“ Meno neprezradí. Má strach.

Ďalší pochod na Mikuláša

Českí neonacisti, povzbudení podporou miestnych, už v Litvínove ohlásili ďalší pochod ­ na Mikuláša. A všetko nasvedčuje tomu, že to môže byť ešte horšie. Pred zjednocovaním pravicových radikálov už varovala aj česká tajná služba BIS. V nenávisti proti Rómom podľa nej našli spoločnú reč a pochody chystajú aj v ďalších mestách.

Extrémistická Dělnická strana, ktorá stála za nepokojmi, medzitým oznámila, že do svojich radov naverbovala nových členov. Zo sídliska Janov.

„Neonacisti z Litvínova vlastne nikdy neodišli a chystajú sa použiť zbrane, ktoré si ukryli v pivniciach,“ hovorí podpredsedníčka Združenia janovských Rómov Jitka Koky­ová. „Aby mala Dělnická strana nejakých voličov, berú to cez Rómov. Budú útočiť na mestá po celej republike a čím viac ich napadnú, tým viac Čechov sa k nim pridá,“ myslí si.

Predseda Dělnickej strany Tomáš Vandas násilné neonacistické pochody v Litvínove zdôvodňuje potrebou „chrániť starousadlíkov“.

Kedysi nemecké mesto

Podľa internetových stránok mesta pritom v roku 1900 väčšinu mesta netvorili Česi ani Rómovia ­ ale sudetskí Nemci. Drážďany odtiaľto nie sú ani sto kilometrov. Po obsadení Sudet Hitlerom museli málopočetní Česi z Oberleutensdorfu (nemecký názov Litvínova) odísť. Vrátili sa až po odsune sudetských Nemcov po 2. svetovej vojne. Dnes predstavuje sídlisko Janov asi desatinu z 30-tisícového Litvínova. A polovicu Janova tvoria Rómovia.

Komunistické sídlisko ako geto nevyzerá. Nepovaľujú sa tu hŕby odpadu. Ešte aj v neslávne známom bloku F3, ktorí spomínajú radikáli ako najproblémovejší, je večer ticho, ako keby v ňom už nikto nebýval.

Donedávna si Janovčania nažívali v pokoji. Zmenili to až realitky, ktoré chceli zarobiť. „Predošlí starostovia Janov zapredali súkromníkom – realitkám,“ vysvetľuje Koyková. „Najskôr odkúpili byty problémových nájomníkov v Prahe a Ostrave a dali im lacnejšie tu. Ich staré byty opravili a predali za milióny.“

Samí cudzí ľudia

„Za posledné roky sa to tak zmenilo, že ani nespoznávam, že som doma. Vidím samé cudzie tváre a je tu strašný neporiadok,“ sťažuje sa Litvínovčanka Inez Laufová. „Do jedného bytu sa ich nasťahuje aj dvadsať,“ sťažuje sa Laufová a pred aktivistkou Rómov kritizuje úplne otvorene. Zhodu však nájdu v dvoch veciach: starostovia sa nestarajú. A v Janove by nemali žiť len Rómovia.

Vedenie mesta sa nepáči ani staršej Janovčanke Eve. Na otázku, či prišla podporiť radikálov, odpovedá s ľútosťou. „Neboli sme tam. S manželom sme obaja na srdce.“

„Mali ich nechať prejsť,“ hovorí Eva o extrémistoch. Rómovia, ktorí usporiadali pochod Janovom v rovnaký deň ako ne­o­nacisti, boli podľa nej tiež oz­brojení – „tyčami a kameňmi“.

Riešením podľa Kokyovej by bolo, keby sa noví Rómovia prispôsobili ostatným obyvateľom. „A ak je nejaký problém, na to tu je polícia,“ hovorí Kokyová. „A nie nejakí radikáli, ktorí tu budú riešiť všetkých Rómov, aj tých, ktorí slušne žijú,“ dodáva.

Chcela sa stretnúť aj so šéfom Dělnickej strany, ten to však odmietol. „On nám odkázal, že s nami – takým odpadom a parazitmi – sa baviť nebude.“

Pár dní po zrážkach, pri ktorých zasahovalo viac ako tisíc policajtov, sa o situáciu v meste začal zaujímať aj minister pre miestny rozvoj Jiří Čunek.

Neprispôsobiví. Tí sú podľa neho najväčším problémom. „Chceme odstrániť dôvod, prečo sem radikáli chodia,“ hovorí novinárom Čunek. Jeho piatková návšteva medzi domácimi Rómami vyvolala rozpaky. Čunek sa totiž ako starosta Vsetína preslávil vysťahovaním problémových rómskych rodín za mesto a mimo kraja.

Českí radikáliv Litvínove

Po pochode pravicových extrémistov 17. 11. polícia obvinila 12 ľudí z výtržníctva.

Dělnickú stranu, ktorá pochod organizovala, chce české ministerstvo vnútra zakázať.

Pri pochode zasahovalo 1300 policajtov. Išlo o jej najväčší stret s extrémistami. Šestnásť ľudí bolo zranených.

Autor: Litvínov