Bývalá kráľovná bielej stopy sa za komunizmu odmietla podriadiť príprave s dopingom a dostala sa za to na koberec k predsedovi ÚV ČSZTV. Nepovolila.

Minulý víkend odštartoval vo švédskom Gällivare nový ročník Svetového pohára v bežeckom lyžovaní, slovenskí reprezentanti sa v úvodných pretekoch nedostali do bodovanej tridsiatky.

Dosiaľ najlepšie výsledky vo Svetovom pohári z našich bežkárov drží Alžbeta Havrančíková. V sezóne 1988 - 1989 skončila celkovo druhá za Ruskou Jelenou Välbeovou, pričom vyhrala dvoje preteky.

„V tej zime som po tvrdej príprave priam lietala na lyžiach,“ spomínala 45-ročná Šuňavčanka. „Síl som mala na rozdávanie, nevedela som sa dočkať ďalších pretekov.“

Z majstrovstiev sveta vo fínskom Lahti 1989 si priviezla dve štvrté miesta a zlosť, že nedosiahla na stupeň víťazov.

Medailu jej vyfúkla Fínka

„Keď sa na moju najlepšiu sezónu pozerám dnes, viac si vážim výsledky vo Svetovom pohári než na majstrovstvách sveta,“ rozhovorila sa naša bývalá kráľovná bielej stopy. „Svedčia o veľkej forme v celej sezóne, kým na svetovom šampionáte išlo o dvoje pretekov.“

Betke viac vyhovovala voľná technika než klasický štýl a do Lahti si išla pre medailu. „Sľúbila som ju mame i sestrám,“ povedala.

V pretekoch na 30 km bežala viac než polovicu na treťom mieste, v závere jej bronz vyfúkla domáca reprezentantka Marjo Matikainenová – neskôr sa z nej stala úspešná politička.

„Priamo z lyžiarskeho areálu som telefonovala domov,“ vravela, ako by to bolo včera. „U nás pri televízore sledovali preteky najprv so zatajeným dychom a potom so slzami v očiach mama i sestry Anka, Marta, Jana. Upokojovala som ich, aby nezúfali, že ja tú medailu zo sveta ešte prinesiem. No v skutočnosti som už na žiadnom šampionáte nemala takú formu ako v Lahti. Tri razy ma zobrali na dopingovú kontrolu, nechceli tomu veriť.“

Havrančíková počas dvadsaťročnej kariéry reprezentovala na ôsmich majstrovstvách sveta a štyroch olympijských hrách.

Doping odmietla

V lete 2006 sa jej meno znova dostalo do titulkov novín. Otvorili sa archívy o príprave športovcov v komunistickom Československu a vyšlo najavo, že Havrančíková odmietla podpísať súhlas na špecializovanú lekársku prípravu. Teda štátom riadený doping.

V novembri 1986 ju presviedčali ešte aj cestou na prípravu na ľadovec Dachstein, no zaťala sa, že papier nepodpíše.

„Vystúp si, nikam nepôjdeš,“ vysadili ju z autobusu pred hranicami na stanici v Kapliciach pri Českých Budějoviciach. Ostatní pokračovali v ceste do Rakúska.

„Nabalená s niekoľkými pármi lyží a veľkým vakom som večer hľadala posteľ, spala som v akejsi robotníckej ubytovni. Ešte aj dnes mi z toho naskakuje husia koža,“ spomína. „Skoro ráno som sa vlakom cez Prahu vrátila na Šuňavu, sama som potom trénovala v Tatrách.“

O pár dní ju zavolali na koberec k predsedovi Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy.

„Aj Antonínovi Himlovi som zopakovala, že kým neviem všetky podrobnosti o prípravkoch, ktoré by som mala brať, nič nebudem podpisovať,“ pripomenula stretnutie v Prahe.

„Ani na jeho naliehanie som nepovolila. Vedela som, že svoje miesto v reprezentácii si vždy zastanem, výsledkami som patrila do špičky. Ukázali to aj testy. Po príprave v Tatrách som mala ukazovatele porovnateľné s ostatnými bežkyňami z reprezentácie.“

Betka si za svoj zásadový postoj mohla gratulovať na majstrovstvách sveta v nemeckom Oberstdorfe '87. Jej reprezentačné kolegyne Janouškovú a Klingerovú odvolali krátko pred šampionátom, pretože v ich moči našli zakázanú látku nandrolón.

„Z vedenia výpravy nám povedali, že dievčatá sú choré. Rýchlo odcestovali domov. Tak to vtedy chodilo,“ poznamenala. „Ja som si nelámala hlavu nad tým, ktorá zo súperiek dopuje a ktorá nie. Hoci aj o niektorých pretekárkach z NDR, Ruska či Fínska som mala pochybnosti. Vždy som chcela víťaziť čistá, aby som sa v zrkadle zakaždým mohla pozrieť sama sebe do očí.“

Krátka trénerská dráha

„Len aby som mala koho trénovať,“ povzdychla si Betka pred ôsmimi rokmi, keď uzavrela kariéru a na prešovskej univerzite sa dala na bakalárske štúdium trénerky. Lákala ju práca s deťmi. Už vtedy však cítila úpadok slovenského lyžovania.

V roku 2004 sa rozpadol lyžiarsky klub vo Svite, Havrančíková zostala bez roboty.

„Bolo mi ľúto za chlapcami a dievčatami, dalo sa medzi nimi vybrať viacero talentov,“ smútila. „V ťažkom období však rodičia nevládali utiahnuť ich prípravu a lyžiarsky zväz, ktorý sa topil vo finančných problémoch, nepomohol. Keď som sa vtedy hlásila na Úrade práce vo Svite a nič pre mňa nemali, cítila som sa tak trápne, ako vtedy keď ma vysadili v Kapliciach.“

Niekoľko mesiacov žila z podpory tritisíc korún.

Učiteľka v Tepličke

Neskôr sa opäť vrátila k deťom. Najprv ako vychovávateľka v družine v škole v Šuňave a teraz ako učiteľka telesnej výchovy v neďalekej Liptovskej Tepličke.

„Tých štrnásť kilometrov prefrčím na bicykli, aspoň sa udržujem v kondícii. Na bežkách som nestála už poriadne dlho,“ priblížila dnešný život. „Práca s deťmi ma baví, medzi nimi som šťastná.“

Vo voľnom čase sa dala na štúdium angličtiny a hnevá sa, že sa ju neučila, keď cestovala po svete. „Vtedy by som to zvládla ľavou zadnou a teraz si ťažko vtĺkam do hlavy nové slovíčka,“ soptila.

Na Štrbskom Plese, kde zvykla trénovať v bielej stope, nebola už vyše roka. „Tatranský pohár bol pre mňa každoročne domácou olympiádou,“ chytila sa za srdce. „Chodila k nám špička bežkárov. Vysoké Tatry mali v lyžiarskom svete vysokú reputáciu. Dnes je to všetko preč. Niet čo závidieť podmienky mladým lyžiarom a Svetové poháre sa presťahovali do Česka. Už sa teším na televízne prenosy z februárových majstrovstiev sveta v Liberci.“

Nabudúce: Skokan na lyžiach Matti Nykänen skončil ako alkoholik.

Alžbeta Havrančíková

Narodila sa: 27. septembra 1963

Najlepšie výsledky - na ZOH:

8. miesto na 15 km voľne (1994),

na MS: 4. miesto na 10 km voľne a na 30 km voľne (Lahti 1989),

5. miesto na 30 km voľne (Falun 1993)

vo Svetovom pohári: 1. miesto na 5 km voľne (La Feclaz 1988) a na 30 km voľne (Klingenthal 1989), 2. miesto na 15 km voľne (Campra 1988). Celkove 2. miesto v sezóne 1988 - 1989.