V obálke boli iba dva letáky a toľko ospevovaná eurokalkulačka. Som sklamaná. A možno len zle informovaná.
Prvá si eurokalkulačku uchmatla Žofia s pokrikom: „Aj ja.“ Poctivo, ako budúci občan eurozóny, ju študovala. Aj zubami, či je ozaj pravá. Dlho sa z nej netešila, pretože sa zobudil náš prvorodený a keď zmapoval situáciu, strhol sa boj. Bezohľadne jej z rúk kalkulačku vytrhol a tešil sa z nej.
Žofia skúsila typickú ženskú zbraň a spustila plač. Nefalšované slzy jej stekali po tváričke. Zadúšala sa od plaču. Nepomohlo. Brat sa nad ňou nezľutoval. Darmo som jej vravela: „Ty si sa už s kalkulačkou pohrala, teraz je na rade on.“ Nič nepomáhalo. Ani inou parádnou červenou kalkulačkou som ju nezaujala.
Odstrčila moju ruku aj s kalkulačkou a vrhla na Jakuba zúrivý pohľad. Hoci nemá ani dva roky, je od neho o hlavu menšia, odvážne sa pustila do staršieho brata a chcela ho uhryznúť. Ten sa jej smial do tváre a šibrinkoval jej eurokalkulačkou popred nos. Bola to smutnosmiešna situácia.
Zakročila hlava rodiny. Tatino vzal obe kalkulačky a povedal: „Nebudete mať žiadnu!“ Obaja spustili protestný plač. Po chvíli sa utíšili a spoločne s tatom vystrihovali nové bankovky.
Dámy a páni, ktorí máte zásielku na svedomí, dovoľujem si apelovať na váš zdravý rozum a hlavne vaše srdcia. Pošlite nám ešte jednu kalkulačku. Aby sa už o ňu toľko nenaťahovali.
A len tak mimochodom, na obálke ste uviedli: Pre budúceho občana eurozóny. Koho ste tým mysleli? My sme štyria. Takže očakávam ešte tri kalkulačky. Inak to považujem za diskrimináciu našej rodiny. A poženiem to čo najďalej, trebárs aj na Európsky súd v Štrasburgu.
katrinakova.blog.sme.sk
Autor: Emília Katriňáková
