Donedávna strápený hudobník Richard Müller sa po troch rokoch predstavil v Bratislave.
BRATISLAVA. Dvadsaťštyrihodinový hudobný maratón T-Mobile Music City sa odohrával na viacerých miestach v Bratislave, ale ľudia boli asi najviac zvedaví na jedno meno.
Richard Müller po troch rokoch pauzy koncertoval v hlavnom meste a jeho výkon bol určite lepší ako naposledy v lete na trenčianskej Pohode. Po jeho vystúpení v sále PKO si fanúšikovia museli vydýchnuť. Spevák po mnohých životných pádoch navliekol na seba novú kožu a z jeho hodinového vystúpenia bolo cítiť, že si ho naplno užil.
Dva svety Jany Kirschner
Koncert otvárali bratislavské alternatívne kapely Diego a Lavagance. Po nich sa predstavila prvá hviezda večera Robo Grigorov, ktorý s akustickou gitarou stavil na svoje najväčšie hity a na záver si vystrihol aj Dylanovu Knocking On Heaven's Door. Vraj bol pred koncertom strémovaný, ale na jeho speváckom výkone to nakoniec vôbec nebolo cítiť.
Po ňom sa predstavila v podstate s unplugged zostavou Jana Kirschner, ktorá v posledných rokoch vystriedala Bratislavu za Londýn, ale fanúšikovia na ňu nezabudli. „Ja som prišla hlavne na Janu. Koncerty Jany Kirschner v Bratislave sú veľmi vzácne. Dúfam, že sa vráti domov,“ povedala jedna z jej veľkých fanúšičiek.
Jana žije v dvoch rozdielnych svetoch. Zahraničná kariéra sa pomaly rúca, vydanie prvého anglického albumu je v nedohľadne, ale jej pozícia na Slovensku je stále pevná. Napriek tomu, že doma skoro vôbec nevystupuje. Ktorým smerom sa v budúcich mesiacoch uberie jej cesta?
Už nikdy?
To najhoršie má Richard Müller možno už za sebou. Jeho bratislavské vystúpenie pred nabitou sálou by sa dalo pokojne označiť za veľký comeback. Keď koncertoval na trenčianskej Pohode, vzbudil mnohé kontroverzie. Ale v sobotu to nebol indisponovaný Müller pod práškami, ale človek, ktorý možno našiel pevnú pôdu pod nohami.
Veľmi mu pomohla sprievodná rockovo ladená kapela s gitaristami Henrym Tóthom a Petrom „Markusom“ Markuljakom. Tí spolu dávali jeho hitom patričný „drajv“, Müller bol odviazaný, dobre intonoval a užíval si koncertnú atmosféru, ktorá mu určite v posledných dvochtroch rokoch chýbala. Len na záver sa dopustil vtipného faux pas, keď zabudol meno druhého gitaristu. „Toto sa v histórii rokenrolu ešte nestalo!“ poznamenal.
Už nikdy nebudem nahý, spieval na záver vystúpenia. Táto pieseň po rokoch zrazu nadobudla nový význam. Znela ako odhodlanie človeka, ktorý si toho veľa preskákal a teraz začína odznova. Müller sa vrátil na koncertné pódiá. Podarí sa mu vrátiť do života?
