BRATISLAVA. Mohli štátna lotériová spoločnosť Tipos a ministerstvo financií za to, že budeme musieť českému miliardárovi Radovanovi Vítkovi zaplatiť takmer dve miliardy korún? Bolo by možné a správne z osemročného sporu vykorčuľovať mimosúdnou dohodou? Alebo bolo správne brániť sa a skúsiť, aby sme nemuseli platiť žiadne odškodné?
Prečo Tipos nevyhlásil na seba konkurz? Majiteľovi pohľadávky by potom bolo vyplatené len to, čo by správca konkurznej podstaty z majetku firmy speňažil.
To sú otázky, ktoré sa vynárajú okolo dvojmiliardového odškodného, ktoré zaplatí Tipos. Väčšiu časť peňazí mu na to dá štát, teda daňoví poplatníci.
Neskúsili dohodu
Na otázky, kto je vlastne zodpovedný za to, že budeme musieť platiť, má minister financií Ján Počiatek (Smer) odpoveď: predchádzajúce vlády. „Nachádzame množstvo rôznych dier a kostlivcov, ktoré musí sanovať vláda,“ povedal.
Podľa šéfa Tiposu Petra Kapustu nebolo inej možnosti, len zaplatiť. Inak by sa vraj veriteľ mohol súdiť so spoločnosťou ďalej a vysúdiť ešte viac.
Bránili sa aj tým, že nemohli vyjednať nižšie odškodné, lebo na to bolo neskoro a navyše ich predchádzajúce vedenie Tiposu ubezpečovalo, že spor vyhrajú.
Počiatek sa ujal funkcie osem mesiacov pred prvým verdiktom na krajskom súde.
Minister aj Kapusta však priznali, že za obdobie, keď sú vo funkciách, sami od seba neoslovili veriteľa, aby mu ponúkli dohodu.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) povedal, že spor okolo Tiposu bol od začiatku „podvod“.
Vysvetľuje to tým, že knowhow, o ktoré sa Športka súdila s Tiposom, vlastne neexistovalo, keďže si ho sama kupovala od českej Sazky.
„Prečo nevyužili mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ale dokonca sa zaviazali ho nepoužiť?“ pýtal sa dnes opozičný politik.
Právnik sa čuduje
Advokáta kancelárie e/n/w/c Radovana Palu fakt, že ministerstvo nezvolilo cestu konkurzu na Tipos, prekvapil.
Podľa právnika totiž štát ako jediný akcionár nijako neručí svojím majetkom za záväzky Tiposu. Nároky veriteľa by v konkurze mohli byť uspokojené len do výšky speňaženého majetku Tiposu.
Ten je vzhľadom na výsledky hospodárenia spoločnosti zjavne nižší ako suma 1,9 miliardy korún.
Pala povedal, že Tipos by pred podaním dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu mohol podať podnet, aby generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie. Právnik si nemyslí, že by sa Tipos tým, že by neuzavrel dohodu s veriteľom a následne vstúpil do konkurzu, dopustil trestného činu poškodzovania veriteľa.
Vyhlásenie konkurzu je legitímny spôsob uspokojenia veriteľa, pričom samotné podanie návrhu pozíciu veriteľa žiadnym spôsobom nezhoršuje, povedal. Šéf Tiposu však hovorí, že keby firmu zlikvidovali konkurzom, na Slovensku by možno pol roka nefungovali žiadne lotériové hry.
Platiť budú 15 rokov
Ministerstvo a Tipos vyriešili, ako dlh splatia.
Peniaze českému miliardárovi pôjdu z jednej štvrtiny od Tiposu a z troch štvrtín od štátu. Ten si bude potom 1,5 miliardy nárokovať od Tiposu, ktorý bude do štátneho rozpočtu 15 rokov platiť 104 miliónov ročne plus úroky. Počiatek zároveň počíta, že si Tipos časom zoberie úver od komerčnej banky.
Čo mohli urobiť
Tipos sa mohol so Športkou dohodnúť v priebehu ôsmich rokov. Keby tak urobil, mohol by sa plateniu viac ako 1,9 miliardy vyhnúť. Zaplatil by asi menej. Dohoda bola možná až do rozsudku Najvyššieho súdu v auguste 2008.
Tipos by aj po prehratom súdnom spore tvrdil, že je v práve a podal by žiadosť o mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie. Firma by s najväčšou pravdepodobnosťou skončila v konkurze, ale veriteľ by si mohol v nej uplatniť len záväzky do výšky jej imania. Súd by mohol dovolaniu vyhovieť a vrátiť ho súdu, alebo ho zamietnuť. Keby vyhovel, konkurz by sa zrušil a Tipos by fungoval ďalej. V opačnom prípade by zriadili nový „Tipos“.
