Keď manželia prenajímajú svoj spoločný byt, môžu sa dohodnúť, kto príjem zdaní, prípadne si príjem rozdeliť tak, aby aspoň jeden z nich bol od dane oslobodený. Malo by sa to urobiť na základe písomnej dohody medzi nimi? Čo má takáto dohoda obsahovať? Anna

Ak plynú manželom príjmy z prenájmu nehnuteľností, zo zákona sa môžu dohodnúť, kto z nich príjem zdaní. Dohoda je možná vtedy, ak predmetnú nehnuteľnosť vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve . Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov upravuje Občiansky zákonník.

Je charakteristické tým, že môže vzniknúť iba medzi manželmi. Patrí doň všetko, čo je predmetom spoločného vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Ako spoluvlastníci majú manželia také isté práva a povinnosti ako individuálni vlastníci. S tým rozdielom, že nemajú kvantitatívne vymedzené podiely na vlastníckom práve.

Zákon o dani z príjmov vám povoľuje dohodnúť sa pri zdanení príjmu z prenájmu spoločného bytu (byt musí byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov) tak, ako vám to z titulu výšky dane najviac vyhovuje. So zámerom optimalizovať svoju daňovú povinnosť môžete príjem získaný z prenájmu zahrnúť do základu dane napríklad tak, že ho zdaní buď jeden alebo druhý z manželov alebo sa dohodnete na inom, ľubovoľnom pomere, prípadne príjem rozdelíte na polovicu (čo je zákonná forma rozdelenia, kde nie je potrebná dohoda). Je len na vás, aký pomer si po vzájomnej dohode a zvážení dopadov z pohľadu dane zvolíte.

Zákon o dani z príjmov taxatívne nepredpisuje formu dohody (ústnu či písomnú). Rozdeliť si príjmy môžete aj na základe len ústnej dohody. Odporúčam však jej vyhotovenie v písomnej podobe. Existuje pre to viacero dôvodov.

V harmonickom manželstve spravidla nedochádza k rozporom vo veciach spoločných práv a povinností. V bežnom živote sa však niekedy stáva, že medzi manželmi dôjde k nezhodám. Jeden z manželov môže potom tvrdiť, že k žiadnej dohode pri zdanení spoločného príjmu nedošlo. Príkladom môže byť situácia, keď manželia počas trvania manželstva spoločne zarobili na prenájme bytu 200-tisíc korún (6640 eur) a ústne sa dohodli tak, že príjem jedného z manželov bude celý oslobodený (vo výške 25 650 korún, čo je limitná hranica pre oslobodenie pri prenájme) a manžel zdaní ostávajúcu časť.

Povedzme, že potom napríklad do konca marca tohto roka mal manžel v zmysle dohody podať daňové priznanie a príjem riadne zdaniť. Medzitým však došlo k rozvodu manželstva a manžel prestal s manželkou komunikovať. Tá potom nemá istotu, či príjem plynúci z prenájmu spoločného bytu manžel zdanil tak ako sa ústne dohodli, prípadne či vôbec zaplatil dane. Keďže manželia dohodu nespísali, manželka nemôže preukázať ani to, že išlo o vzájomnú dohodu a ani to, že manžel príjem priznal a zdanil.

Aby ste predišli takýmto a podobným situáciám, je vhodné, aby ste pri rozdelení spoločných príjmov z bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorili písomnú dohodu. Jej presnú štruktúru zákon nestanovuje. Podobne ako zmluva, aj dohoda by mala explicitne obsahovať predmet dohody, označenie účastníkov dohody, dobu vlastníctva nehnuteľnosti, údaje z listu vlastníctva, lehotu, na akú sa dohoda uzatvára, dátum a podpisy obidvoch manželov. Dôraz v zmluve treba dať najmä na transparentné vymedzenie pomeru, v akom zahrnie príjem z prenájmu do základu dane každý z vás.

Otázky môžete posielať na sreality@sme.sk

Autor: Dagmar Bednáriková daňová poradkyňa Bratislava