BRATISLAVA. Niekdajšia tanečnica Etela Nôtová má v uchu skrytý načúvací strojček. Nedoslýchavosť ju však od tancovania neodradila. Umelecký šéf súboru Lúčnica Štefan Nosáľ ju označuje za jeden z mnohých talentov, ktoré v jubilujúcom 60–ročnom súbore vyrástli.
Etela Nôtová sa dostala k tancu vďaka mame, ktorá ju brávala so sebou na nácvik do SĽUKu. Tam mohla tanečníkov pozorovať a učiť sa. Neskôr, po účinkovaní v súbore Devín, sa s bratom vybrala na konkurz do Lúčnice. A aj ona uspela.
Napokon prežila v súbore jedenásť rokov. „Bola to Lúčnica, kde som sa naučila lepšie tancovať, prežívať tance a hlavne žiť v kolektíve,“ hovorí. Súčasný riaditeľ Lúčnice a jej niekdajší flautista Marián Turner dopĺňa: „Lúčnica je veľká škola života. Človek sa tu naučí pokore.“
Výkony lúčničiarov desaťročia fascinujú. Tanečný život si však vyžaduje prísnu disciplínu. Mnohí tancujú popri práci alebo škole a denne trénujú. Zvlášť rušné chvíle prežívajú tanečníci, speváci a hudobníci teraz, počas osláv. Ich prípravy osobito prežíval aj Štefan Nosáľ. On jediný vydržal so súborom takmer od začiatku dodnes.
Do Lúčnice prišiel v roku 1949. „Kvalitatívne Lúčnica rastie,“ hovorí. „Udržala sa napriek všetkým spoločensko-politickým zmenám. Privlastňovali si nás komunisti, pýšili sa našimi úspechmi, a privlastňujú si nás aj demokrati. Je to preto, že Lúčnica bola vždy dobrý súbor.“
Ohlasy zo zahraničia kredit Lúčnice zvyšujú. Úspech zožala doteraz asi v šesťdesiatich krajinách. Francúzske noviny La Marselaisse ju prirovnali k Rolling Stones vo svete folklóru. „Vieme, ako osloviť a dojať starších aj mládež,“ vysvetľuje Nosáľ a myslí tým nielen tanečníkov, ale aj orchester, spevácky zbor, kapelu a všetkých, ktorí s Lúčnicou spolupracujú. Starosti má však 82-ročný umelecký šéf s tým, kto prevezme vedenie Lúčnice v budúcnosti.
