Jarný cesnak sa môže úspešne pestovať vo všetkých oblastiach Slovenska. Okrem polôh na rovine sú vhodné mierne južné alebo juhozápadné svahy. Stredná pôda by mala byť humózna, záhrevná a v starej sile.

Pôdu je potrebné pripraviť už na jeseň. Jarný cesnak sa pestuje v druhej trati, po vyhnojených okopaninách, kukurici alebo hnojenej plodovej zelenine či hlúbovinách. Nevhodné sú však zemiaky a rajčiaky.

V pôde čerstvo vyhnojenej maštaľným hnojom rastie bujne, zle vyzrieva a má zníženú trvanlivosť. Priemyselné hnojivá sa aplikujú 4 až 6 týždňov pred výsadbou, pri jarnom urovnaní pozemku. Aplikujeme síranové formy hnojív (síran draselný), pretože síra je dôležitá pri tvorbe silíc. Na jednom stanovišti sa cesnak pestuje po 5 až 7 rokoch. Jarnou odrodou cesnaku je Japo – úzkolistý nepaličiak s dobrým zdravotným stavom a veľmi dobrou skladovateľnosťou.

Pred výsadbou jarného cesnaku je potrebné oddelené strúčiky ošetriť proti háďatku zhubnému a hubovitým chorobám, ktoré ich značne poškodzujú. Proti háďatku sa morí 6 až 12 hodín pred výsadbou 5-percentný roztokom Sulky. Morenie proti hubovitým chorobám sa robí fungicídnym prípravkom Rovral Flo v trvaní 20 minút.

Takto upravené osušené strúčiky sa vysádzajú do dobre pripravenej, uľahnutej pôdy. Vysádza sa skoro na jar, keď to už počasie dovolí. Veľkostne vytriedené strúčiky sa vysádzajú do riadkov vzdialených 20 až 25 centimetrov od seba, na vzdialenosť v riadku 8 až 10 centimetrov a do hĺbky 5 až 8 centimetrov. Po výsadbe je vhodné záhon utlačiť valcom alebo doskou, vytlačí sa prebytočný vzduch z okolia strúčikov.

Hriadky treba udržiavať bez burín. Po vzídení sa hriadka plečkuje a okopáva. Počas vegetácie sa porast okopáva, zavlažuje a pravidelne odburiňuje. Cesnak je plytko koreniaca rastlina, preto je správna závlaha v čase narastania cibúľ veľmi dôležitá.

Cesnak sa zberá za suchého slnečného počasia. So zberom jarného cesnaku začíname vtedy, keď rastliny postupne zožltnú, mäknú v kŕčku a začínajú sa ohýbať k zemi. Cibule sa vykopávajú rýľom alebo rýľovacími vidlami. Zozberané cibule necháme zaschnúť a po zaschnutí jemne rukou očistíme od hliny, hrubých šupín i listov. Korene sa jemne zrežú a vňať sa skráti asi na 5 centimetrov.

Cesnak sa môže skladovať v debničkách alebo vo vencoch. Správna teplota vzduchu pri skladovaní je 0 °C a jeho vlhkosť 60 percent. Dlhodobé skladovanie je možné po spracovaní cesnakových strúčikov sušením, lisovaním, nakladaním v nálevoch alebo pomletím a naložením do sol

Čo spôsobuje náhle odumieranie marhúľ

Toto nepríjemné poškodenie marhúľ, broskýň a niekedy aj ostatných kôstkovín spôsobuje huba Leucostoma cincta. Je rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania. Niekedy sa toto ochorenie nazýva aj apoplexia.

Huba napáda iba kôru. Podmienkou infekcie sú väčšie zhluky mŕtvych buniek odumretých vplyvom mrazu, mechanickým poškodením atď. V takýchto bunkách sa huba môže zachytiť. Keď sa dostatočne rozrastie v odumretých bunkách, preniká aj do zdravej kôry.

Následkom chorobných procesov, prebiehajúcich v ešte živej kôre, je vylučovanie gleju. Spočiatku je číry, neskôr žltý až hnedý, pričom pomaly tuhne. Napadnutá kôra postupne odumiera, pričom niekedy sa objavujú až rakovinové rany.

Nebezpečný rez v zime

Huba ľahko preniká do odumretých buniek kôry v období vegetačného pokoja, približne od novembra do januára až februára. Len čo začne na jar prúdiť miazga, strom sa stáva odolným a huba takmer nemá možnosť preniknúť. Veľmi nebezpečné je preto rezať marhule a broskyne počas hlbokého zimného pokoja, lebo sa tým vytvárajú priaznivé podmienky pre infekciu.

Bežným vstupným miestom nákazy sú aj čapíky, ktoré zostali na konároch po nesprávnom reze. Zárodky infekcie možno nájsť počas zimy na letorastoch, keď začne odumierať kôra okolo jednotlivých očiek. Veľmi skoro sa na nej objavia čierne šošovkovité plodničky, vyrastajúce spod kôry. Infekcia sa môže šíriť askospórami aj konídiami.

Ak prenikne infekcia do zdravej kôry, veľmi záleží na individuálnej kondícii stromu, ako rýchlo bude odumieranie kôry a tvorba glejotoku pokračovať. Pokiaľ podhubie neprerastie v mieste nákazy celým obvodom konára, konár vegetuje. Akonáhle je poškodený celý obvod, nastáva porážkovité vädnutie a uschnutie všetkých častí konára nad miestom infekcie.

Preventívne opatrenia

Základom preventívnej ochrany je správny termín rezu ostrým náradím. Kôstkoviny sa všeobecne majú rezať čo najskôr po zbere plodov. Rany po reze musia byť hladké, pretože aj kúsky kôry pri zlom reze môžu slúžiť ako vstupné miesta infekcie. Už vytvorené glejotokové rany treba vyrezať až po zdravé drevo, podobne zaschnuté čapíky treba odrezať, ak je to možné, na najbližšie nižšie položené zdravé vetvenie.

Najvhodnejším termínom na takýto zásah je obdobie marca až mája, keď je najmenšie nebezpečenstvo infekcií a rany sa rýchlo hoja. Všetky otvorené rezné rany sa odporúča zatrieť štepárskym voskom, bielou latexovou farbou alebo prípravkom Dendrosan – balzamStanislav Barok

Tekvica hadia je rastlina budúcnosti

Patrí do čeľade tekvicovité a rodu Trichosanthes, ktorý zahŕňa asi štyridsať druhov.

Jej domovinou je India a východná Ázia.

Patrí medzi popínavé rastliny s bujným rastom. Listy má päť- až sedemlaločnaté, rôzne vykrajované. Pekné biele nitkovito krojené jednopohlavné kvety kvitnú od júla do septembra, opeľuje ich hmyz.

Semená dozrievajú od septembra do októbra. Obalené sú v červených mieškoch. Plody dosahujú dĺžku 75 centimetrov a hrúbku do 10 centimetrov. Farba pokožky nezrelých plodov je v odtieňoch zelenej, v plnej zrelosti sú žltooranžové. Mäkká, jemná dužina je krémovej farby.

Na konzumáciu sú najvhodnejšie mladé plody asi 20 dní po odkvitnutí. Upotrebujú sa v čerstvom stave, častejšie však po tepelnej úprave, napríklad v omáčkach alebo podobne ako fazuľa na zeleno.

Bledočervený miešok obaľujúci semená sa pripravuje tak ako paradajky. Úponky a listy sa tepelne upravujú iba v menšom množstve, lebo obsahujú jedovatý glykozid elaterín. Semená obsahujú asi 30 percent kvalitného oleja. Plody majú antihelmetický, emetický a purgatívny účinok. V Číne sa peptidy izolované z rastlín používajú na vyvolanie potratov.

V našich podmienkach sa hadia tekvica pestuje podobne ako lagenária.

Rastliny uprednostňujú slnečné stanovište, stredne ťažkú a živinami dobre zásobenú humusovú pôdu. Dobre rastú v kyslej aj v zásaditej pôde. Neznášajú zatienenie. Najlepšie prosperujú a nasadzujú plody pri teplote + 25 °C.

Semená vysievame v apríli, najmä k oporám do skleníka, pretože na voľnom záhone býva úroda plodov nízka Ján Pavlovkin

Konopa siata – energetická plodina

Drogy sú lákadlom pre mladých ľudí a postrachom civilizovanej spoločnosti.

K nenávykovej, ale aj tak veľmi nebezpečnej droge patrí aj hašiš (marihuana), ktorá sa získava z listov a samičích kvetov konopy indickej.

Konopa indická je príbuzdná konopy siatej, ktorá sa u nás v minulosti pestovala na menšej ploche len v okolí Sládkovičova, a to na získanie hrubých vlákien používaných na pletenie povrazov a vyhotovenie vriec. Táto mohutná, často aj dva metre vysoká rastlina je dvojdomá a jednopohlavná. To znamená, že k získaniu semena, ktorým sa často kŕmia vtáky, treba siať samčie i samičie jedince.

Pestovanie podlieha kontrole

Marihuana je podrvený prášok listov a samičích kvetov konopy, nazývaný slangovo „tráva“, ktorý sa ako droga prijíma v podobe dymu fajčením. Nielen konopa indická, ale aj siata obsahuje omamnú látku tetrahydrokanabinol. Pestovanie konopy siatej preto podlieha kontrole.

V súčasnosti sa však vyšľachtili kultivary, ktoré obsahujú menej ako 0,3 percenta drogy. Tieto sa môžu pestovať bez obmedzenia, aj keď v mnohých štátoch EÚ podliehajú administratívnej kontrole. Pestovanie konopy indickej je zakázané a tresné.

Konopa indická i konopa siata sú teplomilné rastliny náročné na žírne humózne a vlahou dobre zásobené pôdy. Dlhodobé sucho a chlad podstatne znižujú úrody. Optimálne pH je 6 až 7, pričom rastliny sú citlivé na kyslú reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka v pôde.

Vysievať ju netreba každý rok, lebo pestovaná v monokultúre pri správnom pomere samčích a samičích jedincov sa dokonale vysemení a vytvorí dobrý porast aj niekoľko rokov po sebe. Vyžaduje si len dostatočné prihnojovanie a v prípade potreby aj zavlažovanie porastov.

Efektívnosť produkcie biomasy

Konopa siata je však aj jednou z energetických plodín, ktoré sa v EÚ odporúčajú pestovať na získanie energie v tepelných elektrárňach. Jej produkcia je však efektívna len vtedy, ak sa dopestuje nadzemná biomasa v rozsahu 9 až 12 ton na hektár v sušine rastlín. Z tohto pohľadu je pestovanie tejto rastliny u nás menej efektívne.

Podľa štúdie podmienok pestovania konopy siatej na Slovensku ako energetickej plodiny je z celkovej plochy poľnohospodárskych pôd veľmi vhodných len 8 percent a vhodných 9 percent. Menej vhodné plochy, na ktorých je spravidla už nerentabilné, predstavujú 29 percent a nevhodné podmienky až 53 percent z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy SR Zoltán Bedrna

Prečo stromy na jeseň menia farby

Lietajú povetrím, vznášajú sa, tancujú a sú symbolom krásy jesene. Prečo však majú listy stromov toľko pestrých farieb?

Farebnou zmenou listov reagujú listnaté stromy na nástup jesenného chladného obdobia.

Zelená farba listov pochádza z farbiva chlorofylu, ktorý vzniká pôsobením slnka, vlahy a výživných látok z pôdy. Vďaka nadbytku obsahu chlorofylu, ktorý tak vizuálne maskuje prítomnosť ostatných pigmentov, sú listy stromov počas jari a leta zelené. Presne tak, ako červené, fialové až modré farbivá antokyaníny dokonale prekrývajú žltú či oranžovú farbu karotenoidov.

Čím viac sa však leto chýli ku koncu, spomaľuje sa syntéza chlorofylu v listoch. Dni sú kratšie a noci dlhšie. Stromy dostávajú menej slnečného svetla, nižšiu teplotu a nemôžu produkovať také množstvo chlorofylu, ako to robili v lete. Zastavujú proces tvorby potravy, začínajú sa pripravovať na zimu, a jasná zelená farba sa z listov postupne vytráca.

Listy začínajú nadobúdať nádhernú červenú farbu. V prípade, že obsahujú aj porovnateľné množstvo karotenoidov, stromy budú žiariť skôr oranžovou. A ak obsah antokyanínov bude príliš nízky, listy budú zas krásne žlté.

Botanikom dlho nebolo jasné, prečo sa niektoré listy sfarbujú do červena. Červené a purpurové pigmenty nie sú totiž v listoch prítomné počas celého obdobia ich existencie, ale vytvárajú sa práve na jeseň.

Výskumníci z americkej Univerzity Wisconsin - Madison sa domnievajú, že červené farbivá sú pre listy ochranou počas posledných dní ich života. Vytvárajú sa, aby pohlcovali slnečné svetlo, ktoré by inak prijali osamotené chlorofylové molekuly a využili by ich na tvorbu nebezpečných látok.

Zvýšená tvorba antokyanínov na jeseň je výsledkom snahy chrániť bunky listov pred deštrukciou voľnými radikálmi, ktoré vznikajú pri odumieraní listu. Ako sa blíži zima, žilky na listoch sa začínajú zmenšovať. Listy sú príliš krehké, aby prežili skutočnú zimu, a nakoniec odpadnú. Antokyaníny pomáhajú stromom získať živiny z ich listov predtým, ako odpadnú, a to pomáha stromom pripraviť sa na ďalšiu rastovú sezónu.

Rastlina sa opadávaním listov zbavuje škodlivého účinku zostarnutých častí, v ktorých sa ukladajú nepotrebné produkty metabolizmu (pat)

Autor: Ján Červenka