sedom Rumunom, ktorí ju k nám v 15. storočí priviezli. Nám sa zapáčila až tak, že sme jej výrobu zdokonalili až do dnešnej podoby a začali ju vyvážať do okolitých štátov. Že nám stále chutí, dokazuje množstvo receptov, v ktorých ju nájdeme.

Cesta bryndze na naše stoly bola dlhá, ale nie márna.

V 15. storočí to boli valasi, ktorí prišli aj s iným spôsobom chovu oviec. U nás sa ovce chovali poväčšine v ohradách, oni priniesli pasenie v prírode, po kopcoch. A priniesli aj výrobu bryndze. Tá sa vtedy v Rumunsku už vyrábala, ale bola tvrdá, a preto nebola veľmi vhodná na konzumáciu. Dokonca sa sekala na kilá.

Až jeden slovenský podnikavec prišiel na fígeľ, ako bryndzu upraviť tak, aby vydržala mäkká, roztierateľná. A to bol úplný prelom. V 18. storočí boli založené mnohé známe bryndziarne, z ktorých tá vo Zvolenskej Slatine funguje nepretržite dodnes, už vyše dvesto rokov. Založil ju Peter Molec a bryndza v nej sa vyrába stále podľa pôvodnej receptúry. Hoci bola bryndza vyrábaná na Slovensku, to bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska. A tam všade bola v obľube, takisto v Čechách a Nemecku. Tam ju volali brinsa, brimsen alebo liptovský syr (liptauerkäse, liptauer cheese), alebo schmierkäse – roztierateľný syr. Dnes sa vyrába aj v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku, Slovinsku a na Ukrajine. No názov bryndza už má Slovensko ochránený.

Zdraviu prospešná

Najzdravšia je nepasterizovaná bryndza. Tá má pre náš organizmus cenu zlata. Vzniká pomalým kvasením, pri ktorom vzniká veľké množstvo probiotických kultúr, schopných priaznivo vplývať na naše zdravie. Takáto bryndza dokáže znižovať cukor v krvi, cholesterol aj tlak. Má preventívne účinky proti vzniku rakoviny hrubého čreva, cukrovky, pri alergiách, zvyšuje imunitu, pomáha pri zažívacích problémoch.

Najzdravšia je nepasterizovaná bryndza. Tá má pre náš organizmus cenu zlata.

Druhy bryndze

Tradičná, tepelne neupravená bryndza je úplná zdravotná bomba. Obsahuje až 20 rôznych zdraviu prospešných probiotických kultúr.

Bryndza z pasterizovaného mlieka má len málo spoločné s tradičnou, na salaši vyrobenou bryndzou. Mlieko po zahriatí je ešte naočkované jednou-dvomi kultúrami.

Termizovaná, tepelne upravená bryndza je už bez života, chutí dobre, no v porovnaní s tradičnou bryndzou je to niečo celkom iné.

Letnú a zimnú. Zmiešavajú sa aj s kravským mliekom. Zimná sa však robí z uskladneného letného syra. Dobrú chuť letnej bryndze robí paša oviec, jej pestrosť. Preto väčšina ľudí preferuje letnú. Najlepšie však je zájsť si po čerstvú priamo na salaš.

Recepty

Bryndzová nátierka

• 100 g masla
• 200 g bryndze
• 1 šalotka posekaná nadrobno
• 1 ČL mletej sladkej červenej papriky
• Všetky suroviny spolu vymiešame na hladkú hmotu a dáme vychladiť. Podávame k nej čerstvé pečivo alebo
• chlieb.

Tyčinky z bryndze

• 250 g hladkej múky
• 250 g masla
• 200 g bryndze
• 1 vaječný žĺtok
• 1/2 ČL soli
• rasca
• 1 vajce na potretie

Tretinu múky zmiešame s maslom a vytvarujeme do kocky. Do zvyšku múky pridáme bryndzu, soľ, žĺtok, vodu a vypracujeme vláčne cesto. Prikryté cesto necháme na pomúčenej doske odpočinúť asi 15 minút. Potom do cesta zabalíme kocku a vyvaľkáme. Skladáme a vaľkáme, ako keby sme pripravovali lístkové cesto. Zopakujeme trikrát. Potom cesto vyvaľkáme asi na hrúbku 1 cm, potrieme rozšľahaným vajcom a pokrájame kolieskom na tyčinky a posypeme hrubou, najlepšie morskou soľou a rascou. Pečieme v rúre na 150 °C do zlatista.

Bryndzové pirohy

Cesto:

• 400 g hrubej múky
• mlieko
• 120 g masla
• 80 g cibule
• soľ

Náplň:

• bryndza
• korenie, soľ

Z hrubej múky, soli a mlieka vypracujeme redšie cesto, rozvaľkáme a okrúhlou formičkou vykrajujeme kolieska. Bryndzu zmiešanú so soľou a korením ukladáme do stredu kolieska, okraje preložíme cez plnku a prstami pritlačíme. Varíme v osolenej vode. Keď pirohy vyplávajú na povrch, tak sú uvarené. Scedíme ich, uložíme do misy a polejeme horúcim maslom. Podávame s restovanou cibuľkou.

Demikát

(bryndzová polievka)

• 300 g bryndze
• 750 g zemiakov
• 300 g údeného syra
• 2,5 l vody
• petržlenová vňať
• červená paprika
• rasca
• soľ

Do jemne osolenej vriacej vody dáme variť pokrájané zemiaky s troškou rasce. V malom hrnčeku rozpustíme bryndzu v horúcej vode, do ktorej vmiešame 1 lyžičku mletej červenej papriky. Do uvarených zemiakov vlejeme rozmiešanú bryndzovú zmes a privedieme k varu, keď zovrie, hneď polievku odstavíme. Polievku dochutíme na tanieri strúhaným údeným syrom. Po pridaní mrveničky bude polievka ešte sýtejšia

Autor: Miroslav Kubečka