Posledný stĺpček v rubrike Z mosta doprosta v Bratislavských novinách vyšiel Gustovi Bartovicovi dva dni po jeho smrti. Má poradové číslo 139. Takmer toľko, koľko ich v roku 1990 napísal v Roľníckych novinách. Vtedy ich bolo 140 a dostali prívlastok „čapkovské“. Medzitým prešlo takmer dvadsať rokov a Gusto vystriedal viaceré redakcie. Spomeňme Smenu, Národnú obrodu či Hospodárske noviny. Bratislavské noviny mu prirástli k srdcu. Ich šéfredaktor Radoslav Števčík o ňom napísal: „Ako starý Prešporák bolestivo znášal rany, ktoré na tele a duši jeho rodného mesta zanechali bývalí aj súčasní radní páni. Pamätal si aj na to, na čo by niektorí radi zabudli. A otvorene o tom hovoril a písal...“ Málo kolegov vie, že Gusto bol aj spoluautorom knihy Mozaika slovenskej medicíny. Spolu s Dagmar Krištofičovou sa pokúsili významných lekárov „vyzliecť z bieleho plášťa“ a predstaviť ich ako ľudí, ktorí žijú medzi nami. Výťažok z knihy venovali detskému hospicu Plamienok. O knižke, ale aj o sebe Gusto v roku 1996 napísal: „Tešil som sa na tieto rozhovory, pretože keď ma pred ôsmimi rokmi lekári a pracovníci z ústavu odohnali z predsiene márnice, videl som, v akých podmienkach slovenská medicína je a čo tí ľudia dokážu. Robia to ďalej, hoci už úrad tento ústav zrušil, a rovnako to robia aj ďalší skvelí profesionáli, ku ktorým ma zaviedla cesta za textami do tejto knižky.
Gusto Bartovic bol novinárom telom i dušou. Duša v stovkách jeho textov zostala.
* 12. 8. 1948
† 18. 11. 2008
Autor: pz
