statok vedomostí i vkus, aby sa venoval zberateľstvu a kurátorstvu. Slávny švajčiarsky zberateľ poľsko-židovského pôvodu sa dal na výtvarné umenie, aby zabudol na holokaust.
Často spomínal, že sedával otcovi na kolenách a prezeral si umelecké katalógy. Mamu stratil ako 5-ročný pri pôrode mladšieho brata. Vychovávali ho francúzske opatrovateľky.
Jeho otec totiž miloval všetko francúzske. Dvakrát do roka si zašiel do Paríža a nakupoval. Najmä Chagalla a Soutina. Krugierov otec bol poľským vlastencom, čo pre Židov nebolo práve typické.
Hoci ho v roku 1939 priatelia vystríhali, aby z Poľska utiekol, dal sa naverbovať do armády a veril, že Nemecko bude porazené.
Z odboja do koncentráku
Pre Jana sa tak začalo niekoľko katastrofálnych rokov. Hoci bol ešte dieťa, zapojil sa do odboja. Pracoval ako ku-riér, ale gestapo ho dolapilo a poslalo do koncentráku.
Z Treblinky sa pokúsil utiecť, ale chytili a odviezli do Osvienčimu. Tam videl, ako nacisti popravili 8-tisíc ľudí. Všetky tri hrôzy prežil, aj pochod smrti. Z rodiny zostal jediný. Ako vojnová sirota sa dostal do Švajčiarska, kde si ho adoptovala zámožná rodina priateľov z Zürichu.
Jeho adoptívni rodičia ho rovnako ako nebohý otec v Poľsku povzbudzovali v záujme o výtvarné umenie. Jan však žil vo svete démonov, depresií a strachu, čo ho zväzovali v rozlete. „Nenávidel som všetko.
Luxus v tej rodine. Aj umenie,” spomínal. Nová rodina ho pravidelne vodila k psychiatrovi, zoznámila ho aj so slávnym židovským učencom Martinom Buberom. Ten mu rozviazal jazyk a prinútil ho, aby mu rozprával svoje zážitky z vojny.
Úzkosť dával na plátno
Potom začal študovať výtvarné umenie. Preto, aby svoje úzkosti „vymaľoval” na plátno. Skončil akadémie vo Švajčiarsku aj Francúzsku, ale cítil, že maľovanie je preňho skôr terapia ako povolanie. Ešte to skúsil so súkromnou umeleckou školou, ale ani učenie ho nenapĺňalo.
„Maľovanie mi nepomohlo uniknúť minulosti, ale určite mi dalo silu pokračovať”, vyznal sa pred rokmi v rozhovore pre New York Times.
Bol na pokraji šialenstva, v depresiách a po nevydarenom manželstve, keď stretol ženu svojho života a budúcu manželku. Poľskú krásavicu a priamu príbuznú posledného poľského kráľa, princeznú Marie-Anne Poniatowsku. Tá mu v 60. rokoch minulého storočia pomohla objaviť to, čo ho skutočne bavilo. Zberateľstvo.
Marie-Anne razila teóriu, že na škaredé veci sa dá zabudnúť, keď sa obklopíte krásou. V tom názore ju podporoval aj Janov priateľ, sochar Giacometti. Krugier začal skupovať starých majstrov, rovnako ako Picassa. Stal sa galeristom. Prvú galériu otvoril v roku 1962 v Ženeve, druhú o 26 rokov neskôr v New Yorku.
„Keď mám záchvat úzkosti, pozerám sa na obrazy. Je to ako sebaobrana, ale funguje to,” vysvetľoval svoj útek do sveta umenia.
Preslávil sa netradičným mixovaním starého umenia s 20. storočím či afrického ľudového umenia s vychytenými európskymi kúskami. Vždy vedel nájsť niečo, čo ich spájalo.
Jeho kombinácie provokovali a do muzeí ťahali ľudí. Každá jeho výstava bola iná. Jeho zbierky putovali po celom svete. Na každej „zastávke” niečo pridal, niečo ubral, zmenil koncepciu. S výstavam sa hral, nebol konzervatívnym kurátorom.
On a Picasso
Ukázalo sa, že je aj šikovným obchodníkom. Podarilo sa mu získať exkluzívne práva na zastupovanie väčšej časti Picassových diel.
Picassa miloval. Nechal si vyrobiť fotografický portrét pred jeho obrazom. Úhľadný, elegantný pán v bielom, sedí pod „rozbitým” Picassovým plátnom.
Obraz ako keby vystihoval Krugierov životný príbeh - zmätok, roztrieštenosť, nesúrodosť. Práve preto chodil vždy dokonale upravený, potrpel si na pekné interiéry, miloval kvety. Keď chodil na terapiu k Buberovi, boli to práve kvety v jeho kancelárii, čo ho „zlomili” a prinútili ho vyrozprávať sa z hrôzy. Podľa svojich detí (z prvého manželstva) bol až do konca svojho života nedôverčivý.
Úzkosť maskoval kubánskou cigarou, ktorá z neho robila bonvivána. „Nikto by neveril, že môj dokonale vystrojený a uvoľnený otec prežil holokaust a že mal zemiak na deň,” vyhlásila Cila, jeho dcéra a šéfka jeho galérie v New Yorku.
* 1928† 15. 11. 2008
1928- narodil sa židovskej rodine v poľskej Radome
1943 - zatklo ho gestapo, keď sa ako dieťa pripojil k odboju
1945 - ako vojnová sirota odchádza do Švajčiarska
1962 - otvára prvú galériu v Ženeve
1986- druhú galeriu otvoril v New Yorku
2008 - zomiera na infekciu v kruhu svojich blízkych
