BRATISLAVA. Štadión na Tehelnom poli je dieťaťom druhej svetovej vojny. Po obsadení Petržalky Nemcami si totiž belasí museli hľadať nové priestory na futbal. A našli ich na Tehelnom poli, alebo ak chcete Ziegelfelde, či Tégla Mező. Najprv na Tyršovej ulici (dnešná Ulica odbojárov) a potom o pár stoviek metrov ďalej.
Na mieste súčasného štadióna sa začalo stavať 10. decembra 1939. Klub dostal pozemok od mesta do daru a k tomu aj finančnú pomoc. Stavali ho podľa projektu architekta Kamila Grossa.
Okolo šesťsto robotníkov sa pustilo do práce, o necelý rok sa zazelenala tráva a 27. októbra 1940 bolo stupňovité hľadisko pripravené pojať 15tisíc divákov na prvý medzinárodný zápas. ŠK v ňom privítal Hertha Berlín a mužstvá sa rozišli po remíze 2:2.
Už dobudovaný štadión so 70 metrov dlhou tribúnou a 1750 miestami na sedenie a celkovou kapacitou 25tisíc miest dali oficiálne do užívania 26. – 27. septembra 1942 v rámci turnaja štyroch mužstiev. Počas ďalších desaťročí narástla kapacita až do 60tisíc.
Garrinchov dribling
Na Tehelnom poli si počas siedmich desaťročí podávali kľučky tie najväčšie postavy svetového futbalu. Prichádzali s klubmi i národnými mužstvami.
Pamätníci určite nezabudnú na utorok 12. júla roku 1955, keď tam zavítal po prvý raz tím z Južnej Ameriky. A v drese Botafoga Rio de Janeiro nechýbali esá ako Nilton Santos a Garrincha.
Adamcov hetrik Brazílii
Najpamätnejšie okamihy na Tehelnom prišli 23. júna 1968. Do hľadiska sa prepasírovalo 60 tisíc divákov. Brazília priviezla okrem zraneného Pelého to najlepšie, čo mala k dispozícii. Hrdinom dňa sa však nestal nik z brazílskych žonglérov, ale Jozef Adamec. Ako prvý na svete strelil hetrik do siete Brazílie a Československo vyhralo nad budúcimi majstrami sveta z roku 1970 3:2.
Deň škaredý, deň pekný
Angličania priviezli do Bratislavy na kvalifikačný zápas o postup na ME 1976 nefalšovanú anglickú hmlu. Taliansky rozhodca Alberto Michelotti síce fúkol v 29. októbrový večer roku 1975 do píšťalky, no po štvrť hodinke zápas predčasne ukončil. Nik totiž nič nevidel...
Opakovaný výkop určili na druhý deň na 14. hodinu. Tentoraz za krásneho slnečného počasia československí hráči oslnili. Angličanov zdolali hlavičkovými gólmi Zdeňka Nehodu a Dušana Galisa (jeho jediný reprezentačný gól). Urobili tak veľký krok k postupu do zlatého Belehradu.
Majstri Európy a víťazi PVP
Na Tehelnom poli vyrástlo v drese Slovana sedem majstrov Európy na čele s kapitánom Antonom Ondrušom. S kapitánskou páskou na rukáve doviedol mužstvo k zisku trofeje v PVP Alexander Horváth, trénerskú taktovku mal v rukách Michal Vičan.
Anton Urban bol zase kapitánom olympijského tímu Československa, ktoré získalo v roku 1964 strieborné medaily.
Slovenský futbalista uplynulého storočia Ján Popluhár i tréner 20. storočia Jozef Vengloš taktiež nechali nezmazateľný rukopis na Tehelnom poli – tak v Slovane, ako aj v reprezentácii. Menovať by sme však mohli ďalšie desiatky osobností, ktoré nechali za sebou hlbokú brázdu.
Zatancoval aj biely balet
Na Tehelnom poli nechali svoju vizitku viaceré popredné európske kluby. V septembri 1991 sem zavítal v 1. kole Pohára UEFA slávny Real Madrid. Belasí sa držali veľmi dobre. Peter Dubovský, jeden z najväčších talentov v histórii slovenského futbalu, vyrovnával na 1:1, no nakoniec šiel do odvety s náskokom Real po víťazstve 2:1.
O rok neskôr prišiel na Slovan milánsky AC. Van Basten a spol. mali čo robiť, aby odišli aspoň s najtesnejším víťazstvom. Autorom jediného gólu bol Paolo Maldini.
Míľniky Tehelného poľa
10. december 1939 - začiatok výstavby
27. október 1940 - odovzdanie ihriska do užívania, prvý zápas
7. september 1941 - prvý medzištátny zápas proti Chorvátsku
26./27. september 1942 - oficiálne otvorenie štadióna
1955 - nový trávnik, rozšírenie hľadiska na 50 000
23. november 1965 - prvý zápas pod umelým osvetlením
1975 - nová tribúna s kapacitou vyše 5000 miest
1993 - štadión iba s miestami na sedenie pre 30 087 divákov
Do mesiaca má byť jasno
Štadión na Slovane by sa mal búrať. Zatiaľ však nik nevie, kedy. „Termín úzko súvisí s vyjasnením otázok okolo výstavby nového štadióna. Slovan je pripravený, že na jar tu už nebude hrať svoje zápasy,“ vraví generálny riaditeľ Slovana Dušan Tittel. „Globálna finančná kríza môže spôsobiť ťažkosti pri financovaní výstavby. Nemôžem však hovoriť za investorov,“ dodal.
Špekuluje sa, či v novej situácii finančná skupina J&T od toho neodskočí. „Nie, nerozmysleli sme si to. Pracuje sa na projektoch a do mesiaca bude jasno i v ekonomických otázkach. Takisto by mali byť známe rámcové termíny búrania a začiatku stavby,“ tvrdí hovorca J&T Maroš Sýkora. Stavať by chceli od jari budúceho roka.
Šéf SFZ František Laurinec v nedávnom rozhovore pre SME povedal, že stavba bude financovaná výlučne súkromnými investormi. Od štátu budú žiadať akurát zaplatenie nákladov pri medzištátnych stretnutiach.
(hla)
Slávni hráči na Slovane
Eusébio Ferreira da Silva, Luis Figo (Portugalsko), Roberto Rivelinho, Carlos Alberto, Edu, Jairzinho, Garrincha, Nilton Santos, Felix, Tostao, (Brazília), Michel Platini, Jean–Pierre Papin, Laurent Blanc (Francúzsko.), Bobby Charlton, Gordon Banks, Bobby Moore, Nobby Stiles, Kevin Keegan, David Beckham, Michael Owen, David Seaman (Anglicko), Dennis Law (Škót.), Dino Zoff, Paolo Rossi, Franco Baresi, Alessandro Costacurta, Paolo Maldini, Gianluigi Buffon (Taliansko), Michael Ballack (Nemecko), Enzo Scifo (Belgicko), Michael Laudrup (Dán.), Oleg Blochin (ZSSR), Hakan Sükür (Turecko), Robert Prosinečki, Dragan Džajič (Juhoslávia), Raúl, Fernando Hierro, Emilio Butragueňo ( Španielsko), Gheorghe Hagi (Rumunsko), Marco van Basten (Holandsko).
Na jeden titul nezabudne
Pavol Jančovič, ktorý bol 16 rokov správcom Tehelného poľa, má vo vitríne 172 dresov futbalových hviezd.
Nezvyčajným pamätníkom Ziegelfeldu je Pavol Jančovič. Ako správca tu prežil 16 rokov, na štadióne býval, trénoval, bol vedúci reprezentácií mladých, člen výboru.
A to nie je všetko. Pozná výstavbu štadióna od piky, pretože jeho dedo Karol ho od roku 1939 staval, vnukovi to rozprával. Pavlov otec Ján v rokoch 1941 – 1963 za Slovan hrával a dva razy bol majstrom v doraste s Hložekom, Cimrom, Ujvárym. Vedúcim bol legendárny rozhodca Karol Galba.
Jančovič viedol mladých, keď vyskočili Hlinka, Zabavník, Krejčí, Vittek, J. Mucha a ďalší. S bratom Petrom pripravovali aj Pavlových synov – Pavla a Petra. Hrali v Slovane, dnes trénujú. „O rok bude mať Slovan deväťdesiat. My sme boli pritom od začiatku,“ usmieva sa Pali, dnes správca haly na Lafranconi. Jančovič je zberateľ dresov popredných futbalistov. Má ich 172. Od Wiltorda, Kloseho, Stankoviča, Albertiniho, má rukavice legendárneho gólmana Manchestru Petra Schmeichela. Z našich legionárske dresy Gloneka, Dubovského, Mintála, Vitteka, Hlinku, Tittela.
„V pamäti mi navždy zostane zisk federálneho titulu v roku 1992 pred 45-tisíc divákmi, ako aj duely s Realom (1:2, gól Dubovský) a AC Miláno (0:1).
(ja)
Michalovi Sokolovi patrila tráva
Bol to najlepší upravovateľ plochy na Slovane.
Michal Sokol (61), niekdajší hráč Slovana, vošiel do pamäti ako – najlepší trávar. Až 14 rokov sa venoval úprave trávnika, čo vzhľadom na podklad Tehelného pola boli galeje. „Je veľmi zlý, má iba 15 cm ornice, a pod tým je 25 – 30 cm nepriepustného ílu. Nezniesol veľký nápor vody,“ vraví Mišo, dnes trávar vo Venglošovej akadémii v Petržalke.
Ako chlapec – zberač podával loptu Eusébiovi v zápase, ktorý sme gólom mozambickej hviezdy prehrali 0:1, hral prvé zápasy v Pohári víťazov pohárov, ktorý Slovan neskôr vyhral. Bol na juhoamerickom turné, kde Slovan zdolal klubového majstra sveta Estudiantes La Plata 2:1.
„Nezabudnuteľný je duel s Anglickom 1:2 v roku 2006. Od rána lialo a udržať trávnik bol zázrak. Bol som na ploche od siedmej do tretej v noci,“ spomína.
(ja)
Kluby a zápasy na Slovane
Kluby: Botafogo Rio de Janeiro, Flamengo, AC Miláno, Inter Miláno, FC Chelsea, Anderlecht Brusel, Borusssia Mvnchengladbach, Real Madrid, Derby County, Tottenham Hotspur, Aston Villa, Celtic Glasgow, AC Turín, FC Porto, Queen s Park Rangers, 1. FC Kaiserslautern
Najslávnejšie zápasy – Slovan:
1962/63: Celtic Glasgow 0:1 (štvrťfinále PVP)
1968/69: FC Porto 4:0 (2. kolo PVP), AC Turín 1:0 (štvrťfinále PVP), Dunfermline 1:0 (semifinále PVP)
1975/76: Derby County 1:0 (1. kolo EPM))
1982/83: Inter Miláno 2:1 (1. kolo PVP)
1991/92: Real Madrid 1:2 (1. kolo pohára UEFA)
1992/93: AC Miláno 0:1 (2. kolo Ligy majstrov)
