BRATISLAVA. Premiér Robert Fico stavia svoje tvrdenia o nevýhodnosti druhého piliera momentálne na nie veľmi lichotivých výnosoch dôchodkových fondov. Tvrdí, že priemerný sporiteľ už nemá na svojom penzijnom účte ani to, čo do systému vložil. Preto by si mal dobre rozmyslieť, či tam ešte zostane.
Pravdu má v tom, že ak sa sporiteľ niektorého z rastových či vyvážených fondov pozrie v súčasnosti na stav svojho majetku na účte (napríklad na internete), s veľkou pravdepodobnosťou dospeje k podobnému záveru.
Priemerná cena, za ktorú sporitelia doteraz nakupovali dôchodkové jednotky, bude zrejme v mnohých prípadoch vyššia, ako je súčasná hodnota dôchodkových jednotiek. Ak teda sporiteľ vynásobí počet svojich dôchodkových jednotiek ich aktuálnou cenou, môže mu vyjsť, že do druhého piliera odviedol viac peňazí, ako mu z nich zostáva.
Ide však o účtovnú, nie realizovanú stratu. Tú by sporiteľ dosiahol vtedy, keby dnes odchádzal do penzie a požiadal by o ukončenie sporenia. Prví sporitelia však pôjdu do penzie až o 11 rokov. Ficova vláda totiž presadila, aby minimálna dĺžka sporenia v druhom pilieri bola 15 rokov.
Pravidelné prispievanie sporiteľov chráni
Ako príklad, že sa dôchodkovým fondom nedarí, vládni predstavitelia zvyknú prezentovať nominálne výnosy dôchodkových fondov od začiatku roka. V prípade rastových a vyvážených fondov sú záporné. Horšou správou je aj to, že takýto výnos nezahŕňa poplatok, ktorý platí sporiteľ dôchodkovej spoločnosti za správu jeho úspor. To stratu ešte viac prehĺbi.
Nominálny výnos rastových fondov je od 1. januára do 14. novembra záporný a vo väčšine prípadov sa pohybuje okolo mínus 8 percent. Tieto straty spôsobili najmä poklesy akciových trhov v dôsledku finančnej krízy. Takúto stratu by dosiahol však len ten sporiteľ, ktorý by poslal na svoj penzijný účet peniaze na začiatku roka, počas roka by už žiadne píspevky neposielal a 14. novembra by sa pozrel na to, ako sa zhodnotili.
Väčšina sporiteľov však do starobného dôchodkového systému vstúpila v roku 2005, resp. do 30. júna 2006. V tom čase hodnota dôchodkových jednotiek spravidla rástla. Okrem toho príspevky ľudia platia väčšinou raz mesačne a v rôzne dni. Výška príspevkov nemusí byť pritom rovnaká.
„Dôchodkový systém na Slovensku je založený na postupnom platení príspevkov, ktoré sa následne investujú. Týmto sa sporiteľ chráni pred krátkodobými poklesmi cien cenných papierov na trhu, lebo sporiteľ nakupuje dôchodkové jednotky za rôzne ceny,“ hovorí šéf ČSOB DSS Vladimír Šošovička.
Ak ich kupoval draho a pri poklese trhu prerába, na druhej strane ich kupuje lacnejšie, čím si vytvára pôdu pre lepšie budúce výnosy.
V praxi to vyzerá takto
Za každý príspevok, ktorý posiela Sociálna poisťovňa sporiteľovi na jeho dôchodkový účet, získa sporiteľ presný počet dôchodkových jednotiek. Zjednodušene povedané, sporiteľ za svoj príspevok nakupuje dôchodkové podiely – niečo ako cenné papiere. Čím je cena dôchodkovej jednotky vyššia, tým za svoj príspevok nakúpi menej dôchodkových jednotiek, čo platí aj naopak.
Ak sporiteľ pošle na dôchodkový účet napríklad 10. deň v mesiaci 1040 korún a aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky, teda cena jedného podielu, je 1,0400 koruny, sporiteľ získa tisíc dôchodkových jednotiek. Tento počet dôchodkových jednotiek sa však zníži o poplatok vo výške 1 percenta, čo si každá dôchodková spoločnosť sťahuje za vedenie dôchodkového účtu. Sporiteľ tak nebude mať tisíc, ale 990 dôchodkových jednotiek.
Dôchodková spoločnosť si raz mesačne účtuje aj poplatok za správu majetku. Vo všetkých spoločnostiach je tento poplatok v súčasnosti 0,065 percenta mesačne. Aj ten potom znižuje počet dôchodkových jednotiek.
;)
