HAVANA, BRATISLAVA. Raúl Castro mal včera výbornú náladu. Počas stretnutia s čínskymi študentmi, ktorí sa na ostrove učia po španielsky, sa neostýchal zaspievať pesničku o Mao Ce-tungovi. Naučil sa ju, keď v roku 1953 cestoval po svete.
„Nemám takú pamäť ako Fidel, ale túto pesničku viem,“ povedal Raúl podľa štátnych médií. K uvoľnenému správaniu mu pomohol sľub Pekingu, že odpíše časť kubánskych dlhov a investuje v krajine stovky miliónov dolárov.
Nikel, cukor, prístavy
Na Kubu tento týždeň zavítal čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý v Havane uzavrel vyše dvanásť obchodných zmlúv. Pre Peking je najdôležitejšia dohoda o nákupe kubánskeho niklu a cukru.
Čína sa na oplátku zaviazala, že poskytne peniaze na opravu kubánskych nemocníc, rekonštrukciu starnúcich prístavov a pošle Kubáncom potraviny a materiál na opravu zničených domov. Ostrovom sa túto sezónu prehnali tri hurikány, ktoré podľa AFP zanechali spúšť 10 miliárd dolárov.
Chu v čiernom obleku sa stretol aj s Fidelom Castrom, ktorý mal na sebe tradičnú športovú súpravu Adidas. „Vidím osobne, že ste sa uzdravili a ste energický. Veľmi ma to teší,“ zložil mu poklonu čínsky prezident podľa agentúry Sinchua. Na fotografii, ktorú zverejnili, však Fidel vyzerá slabý a pochudnutý.
Biznis, nie bratríčkovanie
Karibský ostrov sa posledné roky dostal do pozornosti miliardovej Číny, ktorá je hladná po surovinách a bez obalu rozširuje svoj politický vplyv v regióne Latinskej Ameriky.
„Čína je veľmi pragmatická, nejde jej o žiadne bratríčkovanie sa so spriateleným komunistickým štátom. Potrebuje nerastné suroviny, a keďže Perzský záliv či Kaspické more sú obsadené, snaží sa ich získať z tých regiónov, ktoré sú ešte dostupné,“ hovorí Gabriela Pleschová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.
Podľa ďalších analytikov Číne pomohla aj nečinnosť Washingtonu, ktorý si svojich susedov veľmi nevšímal a posledné roky sa viac zaoberal Irakom a vojnou proti terorizmu.
Kuba sa počas studenej vojny spoliehala na Sovietsky zväz a spoluprácu s jeho východoeurópskymi satelitmi. Kontakty s Čínou boli minimálne. Po zmenách v 90. rokoch minulého storočia ostrov prišiel o tradičné trhy a takmer zbankrotoval. Pomohla mu spriatelená Venezuela, ktorej populististický líder Hugo Chavez dodáva krajine ropu za výhodné ceny. Havana nadviazala spoluprácu i s Pekingom, ktorý je dnes po Caracase jej druhým najväčším obchodným partnerom.
Čínska cesta
Výsledok spolupráce už na vlastné oči vidia aj bežní Kubánci. V Havane začali namiesto rozheganých autobusov premávať tri tisícky nových čínskych Yutongov.
Podľa analytikov sa Kuba po odchode Fidela pomaly vydáva čínskou cestou. Raúl Castro podporuje zahraničné investície a chce zvýšiť životnú úroveň, čím by uchlácholil ľudí a nemuselo by dôjsť k zásadným politickým zmenám.
Vplyvu na Kubu sa neplánujú vzdať ani Rusi. Už na budúci týždeň zavíta do Havany prezident Dmitrij Medvedev.
