
Farmárov syn Ross Board a Phoenix.
Ako to vyzerá tam, kde dorazila nákaza slintačky a krívačky? A ako vyzerá život tam, kde nedorazila? Medzi šťastnejšími a menej šťastnými oblasťami, samozrejme, existujú rozdiely. Niečo však majú určite spoločné – všade to vyzerá inak, ako to bolo pred rozšírením nákazy. Obyvatelia z miest Veľkej Británie a Severného Írska možno nejaký čas budú spomínať na zlaté časy pred slintačkou a krívačkou. Farmári si tak možno predelia aj kroniky. Pred slintačkou a po slintačke. Pani Brenda Smythová patrí medzi tých smoliarov, ktorých ošetrujú v nemocnici ako priamu obeť slintačky a krívačky. Býva a pracuje v Belfaste, meste veľkom ako Bratislava. Iba zriedka cestuje na vidiek.
V piatok ráno odišla zo svojej kancelárie v centre mesta a navštívila neďaleký trh St. Georges Market. Rada tam nakupuje pre rodinu chutné ryby na víkend. Na trhu predávajú čerstvé produkty z vidieka, ktoré väčšinou dodávajú farmári.
Američania už ani nezdvihnú telefón
Vchody pred trhom chránia veľké rohože napustené dezinfekčným prostriedkom, ktorý by mal zabrániť šíreniu slintačky a krívačky. Pani Smythová sa potkla na okraji rohože, spadla a zlomila si ruku.
Ťažko povedať, či mala väčšia smolu pani Smythová, alebo Paul Stamper, ktorý teraz čaká na definitívne potvrdenie, že sa nešťastne nakazil vírusom slintačky a krívačky. Stamper, ktorý sa pred novinármi schováva s dekou na hlave, sa teraz hlavne bojí toho, či sa mu po odznení choroby podarí ešte nájsť zamestnanie.
Správa o tom, že sa nákaza preniesla zo zvieraťa na ľudskú bytosť, musela zvlášť kruto znieť ušiam hoteliérov. Posledná šanca, že by sa ešte mohlo podariť aspoň čiastočne zachrániť turistickú sezónu, je zrejme zmarená. Nedôverčiví Američania, ktorí sa u turistických operátorov telefonicky vyzvedali, či si majú so sebou brať aj pitnú vodu, už asi ani nezdvihnú slúchadlo.
Pre väčšinu obyvateľov mesta sú následky choroby menej dramatické ako pre vidiečanov. Pravda, mäso je o niečo drahšie. V niektorých supermarketoch sa tiež objavili nápisy, ospravedlňujúce nedostatok niektorých mäsových výrobkov na pultoch. Všetci za tým vidia slintačku a krívačku.
Asi budem plakať
Pred desiatimi dňami sa choroba rozšírila na ovce v Glens of Antrim. Do oblasti pri morskom pobreží sa ľudia chodia pozerať na prírodné krásy. Krásu deviatich údolí, čiže glenov, ospevuje mnoho starých básní a piesní. Miestna ekonomika stojí takmer výlučne na chove oviec a turizme.
Šesťročná Aine McMullanová sa zvykla v kopcoch hrávať s novonarodenými jahniatkami na farme svojho otca v Glens.
Tento týždeň hľadela nešťastná tvár dievčatka z titulnej strany belfastských novín Telegraph. „Myslím, že budem plakať, keď prídu odviezť jahniatka,“ povedala. V priebehu niekoľkých dní v Glens odstrelili a potom spálili 15 tisíc oviec. Kopce osireli a hotely a penzióny pri pobreží sú prázdne. „Táto situácia Glens zlomila srdce,“ hovorí miestny tínejdžer John Blaney.
Len tri kilometre
Väčšie šťastie malo teliatko, ktoré dostalo meno Phoenix. Akýmsi zázrakom prežilo dávku smrtiacej injekcie. Ležalo vedľa svojej mŕtvej matky päť dní na veľkej hŕbe zdochlín. Našli ho pracovníci ministerstva poľnohospodárstva, ktorí prišli vydezinfikovať miesta, kde ležali zvieratá.
Majitelia farmy, rodina Boardovcov, ho potom opakovane veterinárom nedovolila zabiť. Ministerstvu odkázali, že chcú pred likvidáciou zvieratka najprv vidieť súdny príkaz. „Ak majú na ministerstve srdce, tak ho nezabijú,“ vyhlasoval jedenásťročný Ross Board.
Toto zdravé teliatko malo totiž vlastne zomrieť len preto, že sa narodilo v pásme, ktoré nebolo dostatočne ďaleko (tri kilometre) od farmy, kde sa objavila nákaza. To, že sa narodilo zdravé a nepochytilo nebezpečný vírus, nebolo podľa tohto prísneho pravidla dôležité.

Phoenix v tráve.
FOTO – REUTERS
Zachráňte Phoenixa!
Do hry ale vstúpili médiá, ktoré zavetrili silný príbeh. Vďaka novinovým titulkom a správam v televízii Phoenixa spoznali ľudia takmer na celých ostrovoch. V rovine symbolickej to bola zvieracia varianta Eliana – nevinné mláďa, o ktorého bytí a nebytí rozhodujú akísi odosobnení úradníci.
Bezbranný tvor, ktorý sa nemôže ubrániť pred nezmyselným zabíjaním zvierat.
Tisíce ľudí žiadali, aby Phoenixa ušetrili. Práve zabíjanie zdravých hospodárskych zvierat je veľmi citlivou záležitosťou. S nevôľou a utrpením sa naň pozerali farmári aj široká verejnosť. Blair a jeho tím vo chvíli, keď sa na scéne objavil Phoenix, veľmi dobre pochopili, čo musia urobiť. Utratiť Phoenixa by bola mediálna katastofa.
V stredu o desiatej večer už televízni diváci sledovali správy, z ktorých sa dozvedeli, že „Tony Blair zachránil Phoenixa“. Rozhodnutie vlády uvoľniť prísne pravidlá pri likvidácii hospodárskych zvierat dali labouristi do súvislosti práve s týmto teliatkom.
Opoziční konzervatívci verejnosti hneď pripomenuli, že ide o lacný predvolebný trik a vôbec nie je isté, že na toto rozhodnutie je aj dostatok vedeckých dôkazov. Od mediálne talentovaného Blaira ale takýto „podraz“ mohli čakať.
Tony Blair ukázal ľudskú tvár
Rozhodnutie, že zvieratá v trojkilometrovom pásme nebudú zomierať automaticky, ale až po posúdení jednotlivých prípadov, je veľmi dôležité. Má totiž veľký význam pre farmárov – tí o Blairovi zväčša aj tak tvrdia, že vidieku nerozumie, ale je tam aj silný emocionálny moment. Štatistiky ukazujú, že nákaza je na poklese – za posledných sedem dní sa neobjavilo ani sto nových prípadov – a tak Blair mohol voličom pred 7. júlom, keď pravdepodobne vyhlási parlamentné voľby, ukázať aj ľudskú tvár.
Ekonomické následky na ostrovoch nepociťujú len v oblastiach infikovaných slintačkou a krívačkou. Keďže je celkom zakázaný prevoz zvierat, trhy, kde farmári statok kupujú a predávajú, sú zatvorené. Obchodníci v mestách, kde bývajú trhy, prichádzajú o zákazky. Dokonca aj realitné agentúry predávajúce nehnuteľnosti na vidieku, ohlasujú straty.
Úbohý vinník
Vážne to postihlo šport. Futbal, rugby, pozemný hokej, konské dostihy, všetky podujatia, kde sa schádza veľa vidiečanov, vrátane koncertov ľudovej hudby, dobročinných cirkevných akcií a výletov, postihli zrušenia. Na hraničných priechodoch s Írskou republikou sa vytvárajú dlhé rady, pretože autá si tam musia dezinfikovať pneumatiky.
Medzičasom sa muž, ktorého obviňujú, že priniesol vírus slintačky a krívačky do Írska, začal ukrývať. John Walsh povedal z utajeného miesta vo Veľkej Británii, že z Írska ho vyhnali obvinenia bulvárnych novín. Povedal, že jeho situácia je taká zlá, že ani keby mu umrel príbuzný, nemohol by ísť domov na pohreb.
ROBIN SHEERAN, Belfast a mch