BRATISLAVA. Sporenie u viacerých správcov má svoje jednoduché zdôvodnenie - poplatky. Dnes nie je možné presúvať úspory medzi spoločnosťami bez sankcií. Nie je bežné, že zamestnávatelia majú podpísané zmluvy so všetkými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami na našom trhu. Preto pri zmene zamestnávateľa je pre sporiteľa lepšie, ak podpíše novú zmluvu s konkurenčnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a pokračuje v sporení u nej.
Pôvodné úspory si ponecháva, neprispieva k nim a necháva ich ďalej zhodnocovať. Ak by si chcel svoje nasporené peniaze presunúť k inému správcovi, zaplatil by za tento úkon poplatok do výšky 5 percent. Podľa názoru ministerstva financií by poplatky za prestup mali úplne odpadnúť.
Výnosy a príspevky zamestnávateľa
Doplnkové dôchodkové sporenie je dlhodobý produkt. Preto by krátkodobé poklesy nemali odradiť sporiteľov od sporenia. Výnosy pri tomto treťopilierovom produkte sú však už niekoľko rokov po sebe neuspokojivé. Za tento rok dokázalo peniaze klientov kladne zhodnotiť iba sedem zo štrnástich doplnkových fondov.
Pred pár rokmi sa nízke výnosy argumentovali veľmi konzervatívnym investovaním, v čase finančnej krízy však toto konzervatívne investovanie stále nevie konkurovať či už podielovým fondom s porovnateľnou investičnou stratégiou alebo bežným bankovým produktom.
Dôvodom nízkych výnosov sú už roky poplatky za správu, ktoré sú síce zákonom ohraničené na najviac tri percentá, no donedávna takmer všetci správcovia využívali hlavne tento horný limit.
Ak aj správca dokázal zhodnotiť úspory svojich klientov, tak po odpočítaní poplatku za tento úkon mali klienti menej ako na začiatku roka. A tak stále možno konštatovať, že hlavnou devízou doplnkového dôchodkového sporenia je príspevok od zamestnávateľa.
A tiež skutočnosť, že si možno znížiť daňový základ o výšku vlastných príspevkov (maximálne 12 000 Sk) a tým znížiť daňovú povinnosť až o 2 280 korún.
Ak zamestnávateľ prispeje, neváhajte
Zamestnanec, ktorému je jeho zamestnávateľ ochotný prispievať na dôchodok, mal by čo najskôr uzavrieť zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení. Firma totiž skutočnosť, že si zamestnanec doplnkovo nesporí, vo výplatnej páske nijak nezohľadňuje a ušlý príjem mu nekompenzuje.
Doplnkovo sporiť sa dá už od 100 korún mesačne. Ak aj ide o minimálne sporenie, je to vždy lepšie, ako nesporiť vôbec. Lepšie aj o výšku príspevku od zamestnávateľa. A čím skôr sa so sporením začne, tým skôr môžu peniaze začať pracovať a rýchlejšie sa dostavia vyššie výnosy. Rozdiel napríklad jedného roka pri dvadsaťročnom sporení môže urobiť v konečnom dôsledku niekoľkopercentný rozdiel v úsporách. Ak človek príde napríklad o tisíc eur iba kvôli tomu, že začal sporiť o rok neskôr, bude ho to zbytočne mrzieť.
Chystajú sa zmeny
Tým klientom, ktorí vydržia ponechať si svoje úspory v doplnkových fondoch, možno svitne na lepšie časy. Ministerstvo financií plánuje robiť zmeny v poplatkovej politike treťopilierových spoločností. Poplatky za správu fondu by sa mali znížiť na maximálne 1,5 % zo súčasných 3 %. Bola by to približne úroveň poplatku, pri ktorom sa spravujú otvorené podielové fondy.
Ministerstvo sa chystá umožniť aj vyplatenie jednorazového vyrovnania v prípade, že zostatok na sporiacom účte bude nižší ako dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Zamedzí sa tým zasielaniu takých dávok, ktoré dosahujú rádovo eurá mesačne.
Prehľadnejšie však bude porovnávanie doplnkových fondov navzájom a aj s inými sporiacimi produktmi. Zavedie sa používanie doplnkových dôchodkových jednotiek. Klienti tak už nebudú musieť čakať, kým spoločnosti začiatkom roka zverejnia dosiahnuté výnosy (resp. straty).
Kam idú peniaze sporiteľov
Doplnkové fondy majú obmedzené možnosti investovania. Zákon striktne vymedzuje, kam môžu poslať peniaze sporiteľov. Niekedy je úzky výber možností na škodu. Napríklad zahraničné penzijné fondy obohacujú svoje portfóliá nakupovaním nehnuteľností, využívajú hedžové fondy či iné rizikové investície. Takéto možnosti slovenské fondy nemajú. Široká škála investičných možností zlepšuje diverzifikáciu portfólia a zároveň umožňuje dosiahnuť nadpriemerný výnos. Je však otázne, či by vzhľadom na správanie sa slovenských investorov správcovia aj využívali širšiu ponuku investičných príležitostí. Majetok je napriek možnostiam z veľkej časti investovaný konzervatívne.
V tomto roku sa trh obohatil o nové investičné stratégie, pribudli tie, na ktoré mnohí investori čakali dlhý čas - s vyšším podielom akcií v majetku. V akciách je investovaných iba 2 perc. celkových aktív v doplnkovom dôchodkovom sporení, 81 perc. je uložených v dlhopisoch a na účtoch v bankách.
Rizikové fondy s poklesom
Rizikovejšie fondy však svoje pôsobenie začali v nie práve najvhodnejšom čase - tesne pred finančnou krízou. Sporitelia tak vidia iba poklesy svojich dôchodkových úspor. Pravdou však je, že kríza na kapitálových trhoch je to najvhodnejšie obdobie na nákup. Nakupuje sa lacno a v budúcnosti sa bude môcť predať so ziskom. Aby správcovia dosiahli pre klientov v budúcnosti vyššie výnosy, potrebovali by mať v akciách investovaný vyšší podiel majetku, než je tomu v súčasnosti. Na druhej strane, klienti zvyknutí na postupný nárast svojich úspor by nemuseli zniesť prípadný pokles a svoje peniaze by, hoc aj so stratou, z doplnkového sporenia vybrali. Do kontrastu sa tu tak dostáva záujem o vyššie výnosy a nechuť podstupovať investičné riziko.
Rozdelenie trhu
Najväčším hráčom na trhu je ING Tatry - Sympatia. Ovláda 40 percent trhu, či už z pohľadu aktív pod správou alebo počtu klientov. Najmenším hráčom je spoločnosť Aegon. Priemerný stav úspor klienta sa pohybuje od 6700 Sk v spoločnosti Aegon, do 35 800 Sk pri klientoch DDS Tatra banky.
Najziskovejšou spoločnosťou do polovice tohto roka bola ING Tatry Sympatia s hospodárskym výsledkom na úrovni 33 mil. Sk. Priemerný príspevok zamestnávateľa sa pohybuje okolo hodnoty 500 Sk, príspevok zamestnanca niekoľkými korunami prevyšuje 400 Sk.
Pre koho je doplnkové sporenie výhodné
Doplnkové dôchodkové sporenie má stále jedinú výhodu, a to príspevok zamestnávateľa. Ak si chce človek šetriť na dôchodok sám, má viacero možností, podielové fondy, životné poistenie, a účelové sporenia bánk či obchodníkov s cennými papiermi.
Ak ide sporiteľovi o výnos, tak najvýnosnejšie z dlhodobého horizontu sú akciové podielové fondy. Ak chce byť zabezpečený aj pre neočakávané udalosti, môže využiť životné poistenie.
Optimálna je vždy kombinácia. Ak sa dá, tak maximalizovať zamestnávateľský príspevok do doplnkového sporenia a zvyšok do odpočítateľnej položky 12 000 Sk ročne investovať do podielových fondov alebo životného poistenia.
Autor: Pavel Škriniar Časopis Investor
