Jeanovi Alesim. V tomto roku sa dvadsaťsedemročný Rakúšan z pretekov F 1 vytratil. Ako testovací jazdec nahradil v tíme West McLaren-Mercedes Francúza Oliviera Panisa.

Ľudia z tímu McLaren vás v posledných rokoch pozorne sledovali, kým vás získali do služieb. Teraz, keď ste medzi nimi, splnili sa vaše očakávania?

„Je to vari ešte lepšie, než som čakal. Pred príchodom som mal veľký rešpekt z odborníkov ako Ron Dennis či Norbert Haug a pred všetkým, čo robia. V skutočnosti sú to príjemní ľudia, cítim sa tu ako v rodine. Celý tím robí na plné obrátky.“

Môžete teraz objasniť, prečo je West McLaren-Mercedes v posledných rokoch taký úspešný?

„To som zistil ešte predtým, než som si sadol za volant monopostu. Už pri prvej návšteve fabriky vo Wokingu som vycítil, že na všetkých postoch majú správnych ľudí, ktorí nie sú len úzki špecialisti, ale vidia svoju robotu z nadhľadu. Na rozdiel od iných tímov je kolektív konsolidovaný, zriedka tu dochádza k výmenám. Je to skutočný teamwork, ktorý má jediný cieľ – vyhrávať.“

Čo ste si pomysleli, keď ste prvý raz nasadli do strieborného šípu – toto vám chýbalo?

„Nie je to také jednoduché. Na modeli MP 4-16 sa nejazdí ľahko. V úvode sezóny má vozidlo muchy, tak ako všetky ostatné autá. Mal som dobrý pocit, keď sme sa zlepšovali a auto išlo na okruhu v Barcelone stále rýchlejšie. O to ide – aby každý prispel svojím dielom a naši jazdci mohli vyhrávať.“

Čo to s vami spravilo, keď 4. marca 2001 odštartovali v Austrálii novú sezónu a vy ste chýbali v 22-člennom poli pretekárov?

„Pravdupovediac, nebolo mi to jedno. Sedel som pri televízore v hoteli v Melbourne a napadlo mi: tak toto som nechcel! Ale keď som si premietol dlhú sezónu, uvedomil som si, že som sa rozhodol dobre. Cítim sa dostatočne silný, aby som to zvládol. Pravdaže, pretekársky džob je lákavý.“

Aké vzťahy ste si vybudovali s Mikom Häkkinenom a Davidom Coulthardom?

„Až som trochu prekvapený, aké je to jednoduché s nimi vychádzať. Pekne ma privítali a dali mi pocítiť, že dobré vzťahy sú v záujme celého tímu. Nemám s nimi žiadne problémy. Pritom každý z jazdcov je iný charakter, iná osobnosť. Dôležité je, že veľa spolu hovoríme. Nakoniec, pomáham vyvíjať auto, na ktorom budú v pretekoch jazdiť. Výpovede testovacieho pilota udávajú smer, ktorým sa celý tím vyvíja. To je veľká zodpovednosť.“

Môžete sa s nimi porovnať?

„To je ťažké. Samozrejme, sú veci, ktoré robia lepšie Mika či David, ale aj také, ktoré ja robím lepšie. Nechcem rozpitvávať silnejšie stránky či slabosti, no zistil som, že nie je toho veľa, čo by mi chýbalo. Vyrovnám sa im. Ak by tak nebolo, pre celý tím by to bolo ťažšie. Myslím si, že obaja jazdci sú radi, že tretí pilot je na ich úrovni a môžu mu dôverovať.“

Čo považujete za vrcholy vašej kariéry?

„Myslím si, že prvenstvo na dvadsaťštyrihodinovke v Le Mans v roku 1996. Odkedy som videl slávny film so Stevom McQueenom v hlavnej úlohe, vždy som mal rád Le Mans. Bol to sen, tam jazdiť. Naša posádka viedla od štartu do cieľa, neurobil som žiadnu chybu. Stal som sa najmladším víťazom pretekov a jedným zo štyroch pretekárov, ktorí vyhrali v Le Mans na prvý pokus.“

Vo formule 1 ste sa stali známy, keď ste nosili jednu červenú a jednu modrú topánku. Prečo?

„Zo zábavy, chcel som byť iný ako ostatní. Keď som prišiel do McLarenu, nikto sa ma nepýtal, či aj tu budem nosiť červenú a modrú topánku. Nevidím v tom problém. Teraz si obúvam obidve čierne jazdecké topánky.“

Jedna z najzaujímavejších častí vášho životopisu sa týka jazdenia na bicykloch BMX, dokonca ste sa stali majstrom sveta. Ako k tomu prišlo?

„Videl som film E. T., v ktorom hral chlapec, ktorý skákal na bicykli. Strašne sa mi to zapáčilo, chcel som sa mu vyrovnať. Moja sesternica, ktorá taktiež súťažila, mi požičala bicykel a ja som v pretekoch skončil druhý. O rok neskoršie, keď som mal dvanásť rokov, som vyhral majstrovstvá sveta v Taliansku. Mal som dokonca profesionálneho trénera, pripravoval som sa štyri hodiny denne, šesť dní v týždni. Prestal som kvôli motorizmu, venoval som sa kartingu a na dvoch stoličkách sa nedalo sedieť.“

Čo je najlepšie na práci jazdca F 1?

„Ste platený za to, aby ste jazdili čo najrýchlejšie! Je to vzrušujúce ísť na hranici možností, pričom za sebou mám robotu ďalších 400 ľudí z tímu.“

Prečo ste sa ako skúsený pilot formuly 1 rozhodli pre úlohu testovacieho jazdca?

„V roku 2002 sa chcem vrátiť do kolotoča F 1 a pozícia testovacieho jazdca v McLarene mi k tomu môže pomôcť. Ponuku som bral ako výzvu, aby som bol súčasťou toptímu. Som si istý, že v McLarene môžem ďalej rozvíjať schopnosti.“

Môžete opísať váš pracovný deň?

„Ráno o ôsmej máme schôdzku na trati, teoreticky si preberieme program. Potom sa jazdí až osemnástej hodiny s obedňajšou prestávkou, podľa toho koľko sa dá, alebo koľko treba. Nakoniec príde na rad míting s inžiniermi, asi tak dve hodiny. Za normálnych okolností som v hoteli okolo deviatej večer a poriadne unavený. Ďalšou mojou úlohou je byť k dispozícii tímu pred pretekmi ako náhradný pilot.“

Bolo vaše rozhodnutie stať sa testovacím jazdcom v tíme West McLaren-Mercedes správne?

„Na sto percent správne!“

ONDREJ GAJDOŠ
Imola – Bratislava