A že im dali veľkú moc. Aj zavrieť iným ústa. Neviem, či až po ministra, ale v rezorte obrany prinajmenej po riaditeľa strediska vrcholového športu. Zodpoviem na otázku, odvetil šéf Vojenského športového centra Dukla po jej vyslovení, ale až keď mi dá súhlas hovorca ministerstva, lebo také sú predpisy. Skoro mi z ruky vypadol mobil. Druhý raz, keď hovorca potvrdil, že má pravdu. Namiesto toho, aby povedal, nech hovorí, zareagoval: Zavolám jeho šéfovi, ako je to
s tými dvoma ženami,
a o chvíľu vám zavolám.
Nielenže nezavolal, prestal dvíhať telefón. Aby bolo jasné: problém tých dvoch žien má k štátnemu tajomstvu tak ďaleko ako hovorca k znalosti športu aj plneniu sľubov.
Okľukou sme zistili, že nejde o problém dvoch žien, ale o problém 47 zrušených miest, nuž sme naštylizovali otázky ministrovi. Prvá znela, či pokladá za normálne, že si najvyšší športový šéf rezortu musí pýtať dovolenie na rozhovor od hovorcu. Po urgencii sme dostali odpoveď, že „je úplne normálne, že
v rámci jednotnej mediálnej komunikácie je koordinátorom všetkých informácií smerujúcich k informovaniu verejnosti hovorca daného subjektu“. Hádajte od koho. Od hovorcu. Minister bol na dovolenke. Riaditeľ VŠC nebol. „Mne sa s ním nepodarilo spojiť a ani ma následne nekontaktoval, asi rozhovor
s vami robiť nechce. Je to
jeho oprávnenie,“ odesemeskoval. Hodné Švejka. Všetko je ešte viac choré, ako sa sprvu zdalo. © SME
