Minulý týždeň týždenníkom Trend honorovaný Manažér roka 2008 nevyštudoval ekonómiu, ale elektrotechniku. Do banky sa dostal iba vďaka tomu, že na rozdiel od iných zamestnancov banky tušil, čo je počítač. „V roku 1989 vedelo len málo ľudí pracovať s počítačom. Požiadali ma, aby som im to prišiel vysvetliť. Keď videli, že sa to asi nenaučia, požiadali ma, aby som tam zostal na polovičný úväzok,“ spomína.
Šéfom Tatra banky sa stal ako 40-ročný, po tom, čo bol desať rokov členom jej predstavenstva. Minulý rok si spravil manažérsky program a prestal byť, ako sám vraví, „intuitívnym manažérom“. Bolo to na radu jeho predchodcu Rainera Franza. „Navrhol mi to v auguste 2006, keď mi oznámil, že sa o rok stanem generálnym riaditeľom.“ Vybral si Harvard Business School. „Pochopil som tam, čo znamená byť generálnym riaditeľom. Cez prípadové štúdie najrôznejších firiem tam môžete za krátky čas prežiť osudy mnohých manažérov,“ hovorí Vida.
Vďaka stáži zistil ešte jednu potrebnú vec: „Okrem podriadených treba riadiť aj očakávania nadriadených.“ Nejde pritom o žiadnu manipuláciu. „Stačí, keď sa s nadriadeným porozprávate o tom, čo robíte, ako to robíte, ako sa vám darí.“ Nadriadení, akcionári, tak opúšťajú nereálne očakávania.
Brzdiť aj šéfov
Kontakt s podriadenými považuje za veľmi dôležitý. „Ešte predtým, ako som sa stal generálnym riaditeľom, pravidelne som sa stretával s riaditeľmi pobočiek na celom Slovensku.“ Toto obdobie pritom považuje za najkrajšie vo svojej práci. „Mohol som sa rozprávať priamo s ľuďmi, pýtať sa ich, čo si myslia a ako sa im robí v našej banke. Ako riaditeľ s tým chcem opäť začať.“
Osobné vzťahy a neformálnosť podľa neho nie sú prekážkou vodcovskej pozície. Tvrdí, že je oveľa tvrdší na blízkych ľudí ako na tých ostatných. „Nikdy som nemal problém povedať na rovinu, že sa mi niečo nepáči. Treba byť transparentný a otvorený. Vtedy vám odpustia, aj keď hovoríte nepríjemné veci,“ myslí si.
Povedať veci tak, aby nikoho neurazil, sa však musel naučiť. „Trvalo mi to pomerne dlho. Veľakrát ma vnímali ako arogantného, drzého.“
Nie lacný. Konzervatívny
Vida je typ konzervatívneho bankára. Do Tatra banky preto zapadne. Ako hovorí „Tatra banka bola vždy veľmi konzervatívna. Aj v dobrých časoch nám to klienti vytýkali.“ Dostať úver od Tatra banky je často oveľa ťažšie ako v iných, prevažne menších bankách.
Vida preto v súčasnosti obhajuje sprísňovanie úverových podmienok. „Keď vieme, že v budúcnosti bude viac neplatičov, tak si musíme vytvárať opravné položky a rezervy. A na to potrebujeme peniaze, čiže musíme zvýšiť marže, aby sme ich mali z čoho vytvárať. Nechceme ohroziť stabilitu a kapitálovú primeranosť banky,“ vysvetľuje, prečo dnes ľudia nemusia dostať od banky úver, keď možno ešte pred časom by s tým problém nemali. „Nemám problém znášať riziko. Hovorím, no risk, no fun. Samozrejme, podstupovať určité riziko, neznamená správať sa nezodpovedne alebo byť gamblerom.“
Viac na www.leaders.sk
