Aloa pravá (Aloe vera) obsahuje veľa minerálnych látok, predovšetkým makroelementy ako napríklad vápnik, sodík, fosfor, draslík; saponíny, ktoré majú nielen očistnú schopnosť (najmä

v oblasti črevných klkov), ale aj antimikrobiálne účinky

a 18 aminokyselín - základných stavebných jednotiek bielkovín. Ukrýva v sebe aj antioxidanty, látky chrániace bunky pred pôsobením škodlivých kyslíkových radikálov.

Aloe vera považovali v dávnych civilizáciách za zázračnú rastlinu. Divoká krása a terapeutické vlastnosti jej prisúdili moc magickej liečivej sily.

Prvá písomná zmienka o liečivých účinkoch aloy sa nachádza na hlinených doštičkách z obdobia vlády sumerského kráľa Arkáda zo 4. tisícročia pred naším letopočtom. Traduje sa, že za krásnu pleť vďačila Kleopatra, známa postava z histórie, práve prípravkom z aloe.

Aj slávny grécky lekár Hippokrates, ktorý žil v 5. až 4. storočí pred naším letopočtom, používal prípravky z aloy na liečbu viacerých ochorení - črevných, žalúdočných, ale aj nádorových. Egypťania nazývali alou Krv bohov či Rastlina nesmrteľnosti, Mayovia jej prisúdili pomenovanie Zdroj večnej mladosti.

Aloe vera má protizápalové účinky. Pôsobí na náš organizmus ako prírodný zvlhčovač, pretože dodáva vlhkosť všetkým vrstvám kože. Táto známa rastlinka zvyšuje normálne bunkové množenie, čím urýchľuje regeneračnú fázu hojivého procesu. Šťava z aloy pôsobí antibioticky, dezinfekčne, protizápalovo a zastavuje tiež krvácanie. Práve preto sa prípravky z nej osvedčili pri popáleninách, ale aj pri iných druhoch poškodenia kože.

Táto liečivá rastlinka sa používa aj pri liečbe mnohých kožných ochorení, akými sú ekzémy, mykóza, herpes či psoriáza (lupienka), kde sa aloa osvedčila nielen v lokálnej, ale aj celkovej aplikácii.

(čah)