BRATISLAVA. „Doteraz sme si mysleli, že väčšina detí končí v domovoch preto, že ich rodičia nechcú. Štatistiky ukazujú, že hlavným dôvodom je sociálna neschopnosť postarať sa o ne,“ hovorí Jozef Mikloško zo spoločnosti Úsmev ako dar.
Každoročne rodičom sociálne inštitúcie zoberú 1500 až 2000 detí. Tento trend trvá niekoľko rokov a nevzťahuje sa iba na rizikové skupiny, za ktoré sú na Slovensku považovaní Rómovia, sociálne slabí či nezamestnaní. „Rodičia prestanú byť schopní riešiť každodenné situácie a problémy – od školskej dochádzky detí až po ekonomické udržanie rodiny,“ hovorí autor výskumu Mikloško. Podnet úradu práce na riešenie situácie v rodine prichádza zvyčajne zo školy alebo od detského lekára.
Je to aj životný štýl
Najčastejším dôvodom na odobratie dieťaťa je strata bývania, alkoholizmus či strata zamestnania rodičov. U detí sú hlavnými dôvodmi umiestnenia v domovoch, záškoláctvo, úteky z domu či poruchy správania. Neschopnosť rodičov zvládnuť situáciu sa neobjavuje len u tých, čo nevyrastali vo vhodnom rodinnom prostredí či vyšli z detských domovov.
Môže za tým byť aj životný štýl rodičov, často ide o súhrn viacerých faktorov, zhodujú sa sociológovia. Katarína Kuchťáková z občianskeho združenia Asociácia náhradných rodín sa stretla s prípadom ako z amerického filmu. „Poznám ženu, ktorá má viac detí v náhradných rodinách. Porodí dieťa, odíde a potom sa vráti a žiada dieťa späť od náhradnej rodiny. Jej rodičia sú z nej nešťastní a deti pravidelne navštevujú v ich náhradných rodinách,“ hovorí. To je príklad človeka žijúceho asociálnym spôsobom života, ktorý hľadá najjednoduchšie riešenia. Sociálnu neschopnosť rodičov a deficit rodičovských zručností Mikloško považuje za dlhodobý problém a trend nielen na Slovensku.
Prevychovať otca a matku
„Možno by pomohla rodinná výchova v školách a mediálna osveta,“ myslí si Sylvia Porubänová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Aby sa predišlo rozpadu rodiny a umiestneniu detí v detských domovoch, Mikloško vidí východisko v práci s rodinami v teréne. „Väčšina detí by sa mohla vrátiť do rodiny, keby sa s ňou včas začalo pracovať. Každý týždeň by mal problémovú rodinu aspoň dvakrát navštíviť sociálny pracovník, ktorý by jej pomohol riešiť najvažnejšie problémy.“
Tieto úlohy povinne zabezpečujú úrady práce s nedostatkom ľudí a akreditované mimovládne organizácie. „Počet mimovládok by sa dal spočítať na prstoch jednej ruky,“ hovorí Denisa Ničíková zo žilinského centra Návrat.
Na jedného sociálneho pracovníka pripadá niekoľko stoviek rodín v kríze. Pomáhajú vybaviť na úradoch prídavky, na ktoré má rodina nárok, radia, ako hospodáriť s peniazmi či navariť pre rodinu – jednoducho, učia rodičov byť rodičmi.
Zaistiť efektívnu prácu s rodinami je podľa sociológov jednou z najväčších sociálnych výziev pre Slovensko. Čím viac rodín sa podarí zachrániť, tým menej detí poputuje do domovov.
Odobrané deti
Odobratie najviac hrozí deťom vo veku jeden až tri roky a tínedžerom (10 až 15 rokov).
Iba pätina detí vyňatých z rodiny nemá súrodencov.
Z rodín je odobraných viac chlapcov ako dievčat.
Zaplatiť sociálneho pracovníka je lacnejšie ako ústavnú starostlivosť.
Zdroj: Úsmev ako dar
Detské domovy by mali postupne osirieť
Sociálne zákony sa zlepšujú. To je pre deti dobrá správa.
Detí v detských domovoch by na Slovensku malo byť z roka na rok menej. Časy populačne silných ročníkov sú už dávno preč.
V horizonte niekoľkých rokov by sa tiež mohli prejaviť aj pozitívne dosahy opatrení, ktoré súvisia s nedávno schváleným zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí v oblasti adopcií a práce s rodinou v teréne.
Počet adopcií, ktorý v uplynulých rokoch vzrástol, zrejme zostane nezmenený. Stúpne počet detí v náhradnej osobnej starostlivosti a v pestúnstve. Jedným z dôvodov je, že väčšina detí v domovoch má súrodencov a je ťažšie hľadať adoptívnu rodinu, ktorá si vezme väčšiu súrodeneckú skupinu, keďže súrodenci by sa nemali adopciou rozdeliť. Naopak, od roku 2006 dostávajú príbuzní, ktorí si vezmú dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, finančný príspevok od štátu, a preto sú stále ochotnejší postarať sa oň sami, ako ho nechať v detskom domove.
(mk)
Bývali v lese
Nie vždy je za odobratím detí nezáujem rodičov. Denisa Ničíková z Centra Návrat v Žiline si spomína na kuriózny prípad rodiny, ktorá bývala v lese. „Viacdetná rodina prišla o ubytovanie. Deti chodili do školy čisté a najedené, rodičia vedeli vyžiť z minima, no škola si všimla, že chodia zo školy rovno do lesa,“ hovorí Ničíková.
Rodičia boli dlhodobo nezamestnaní, napriek tomu, že nešlo o ľudí len so základným vzdelaním alebo špeciálnou školou. Len nevedeli, ako riešiť ťažšie životné situácie. Dlhovali za ubytovanie a vyriešili to tak, že sa z bytu odsťahovali, namiesto toho, aby si našli prácu a dlh splatili postupne. Bol to ich životný štýl. Najprv hľadali útočisko u príbuzných, ale keďže bol otec konfliktný typ, čoskoro sa ocitli na ulici a „ubytovali“ sa v lese.
Škola prípad nahlásila úradu práce a deti načas našli nocľah v neďalekom detskom domove v Liptovskom Hrádku, ktorý s rodinou aktívne pracoval – rodičia boli s deťmi pravidelne v kontakte, aby sa neodcudzili.
„Usmialo sa na nich šťastie a získali ubytovanie dedičským konaním,“ dodáva Denisa Ničíková. Rodina je dnes opäť spolu.
(mk)
Pätina detí je problémová
Učitelia si všimli problémové správanie u 15 až 20 percent žiakov – ide o agresivitu, záškoláctvo, ale aj poruchy učenia, väčšinou však o kombináciu prejavov.
Špecializované poradne navštívi pritom len približne polovica z nich, hoci sa tak dá predchádzať niekedy aj kriminálnym chodníčkom detí. „Keď dnes niekto natočí ako upálil mačku, stáva sa hrdinom a inšpiráciou pre ostatných,“ hovorí Štefan Matula z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Agresivity je u detí čoraz viac aj vďaka médiám a počítačovým hrám. „To, čo je zlé, je populárne – treba to zmeniť a obnoviť hodnotu kladného hrdinu v spoločnosti,“ myslí si Matula.
(sita,mk)
|
|
