BRATISLAVA. Ceny benzínu sa ocitajú na podobnej úrovni, ako boli pred tri a pol rokmi. Liter 95-oktánového benzínu Natural dnes stojí okolo 35 korún.
Ceny by pritom mali klesnúť aj začiatkom budúceho týždňa. Priemerná cena 95-oktánového benzínu Natural by sa potom mohla dostať pod hranicu 34 korún za liter. Čo tu bolo naposledy v januári 2005.
Porovnateľnú cenu ako dnes zaplatili motoristi takmer pred dvomi rokmi, vo februári 2007. Cena na túto hranicu však padla iba na veľmi krátke obdobie, asi dvoch týždňov. Predtým a potom stúpala a v lete 2008 dosiahla úroveň 41 korún za liter a viac.
Benzínový rekord však padol dva roky dozadu. V lete 2006 benzín v priemere stál viac ako 42 korún.
Dobré drahé aj lacné
Zlacňovanie palív by teoreticky malo ľudí motivovať k vyššej spotrebe. Naopak, zdražovanie k šetreniu. „Napríklad v USA, od momentu, keď ropa a benzín boli na rekordných úrovniach, sa začali ľudia viac orientovať na autá s nižšou spotrebou, prípadne obmedzili voľnočasové cestovanie,“ hovorí analytik Slovnaftu Marek Senkovič.
Tento trend však podľa neho platí najmä vo vysoko rozvinutých ekonomikách. „Naopak, neplatí až tak presne v dynamicky sa rozvíjajúcich krajinách, akými sú napríklad noví členovia EÚ,“ povedal.
V Poľsku, Rumunsku, aj na Slovensku prudko rastie životná úroveň obyvateľov. „Ľudia si navyše kupujú autá a cestujú vo väčšej miere aj preto, že tak v minulosti nemohli robiť,“ povedal Senkovič.
Zvýšenú spotrebu pri drahšom benzíne potvrdzujú aj štatistiky natankuj.sk. „Dopyt zvyčajne neklesal vtedy, keď ceny palív rástli. Dokonca toto leto sa spotrebovalo približne o päť miliónov litrov 95-oktánového benzínu Natural za mesiac viac ako rok predtým. A to aj napriek tomu, že toto leto boli ceny benzínov vyššie,“ konštatuje Novotný.
Paradox nafty
Zaujímavé je aj to, že nafta bola podľa Novotného najžiadanejšia vtedy, keď bola najdrahšia. „Pravdepodobne sa dá príčina nájsť v spotrebe poľnohospodárskeho a stavebného priemyslu a v doprave,“ myslí si Novotný.
Navyše sa nafta spaľuje aj na výrobu elektrickej energie a tepla. Len v menšej miere je v globálnom meradle spotreba nafty ovplyvnená samotnou spotrebou bežných motoristov.
Je to spôsobené tým, že v čase hospodárskeho rastu sa zvyšuje aj dopyt po nafte. „Naopak, pokiaľ sa krajina nachádza v recesii, dopyt po nafte klesá. Deje sa tak v princípe bez ohľadu na to, aká je jej cena,“ hovorí Senkovič.
Ministerstvo financií sa preto neobáva, že by im nižšie ceny pohonných látok mohli spôsobiť problémy v štátnom rozpočte. „Nižšie ceny týchto komodít by nemali mať výraznejší vplyv na výber DPH a spotrebných daní,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Nižší výnos DPH je totiž podľa neho kompenzovaný výnosom DPH z vyšších nákupov ostatných tovarov a služieb. „Ušetrené peniaze totiž spotrebitelia využívajú na iné nýkupy,“ povedal Šmál.
Zníženie cien pohonných látok by preto malo mať podľa neho na rozpočet skôr pozitívny vplyv.
