Dajú sa za päť dní sfanatizovať študenti tak, aby uverili jednému hnutiu? Nemecký film Náš vodca ukázal, že aj za menej. Celé to mala byť hra. Len hlavný protagonista to akosi zabudol svojim ovečkám občas pripomenúť.
Rainer je presvedčený, že mladým ľuďom treba diktatúru, absolutizmus či inú formu autokracie priblížiť interaktívnou formou - priamou účasťou na jej vytváraní. Základom sa stáva kolektív a oddanosť k nemu. Ak chce študent niečo povedať, musí sa najprv postaviť. Spätosť so skupinou - to je aj spoločný pochod. Čo na tom, že o poschodie nižšie padá omietka. „Práve sa tam vyučuje anarchia a to je náš nepriateľ.“ Vzájomné puto v skupine zotiera všetky triedne rozdiely. Nikto nie je viac, nikto nie je menej.
No skupina už nestačí, pretaví sa do hnutia. Ale to je iba začiatok sebaidentifikácie. Hnutie má zrazu svoj názov, web, logo i jednotnú uniformu. Školou a neskôr aj mestom sa šíri Vlna. Vodca s tým problém nemá. Práve naopak. Lichotí mu to.
Seminár sa po týždni končí. Cez víkend je aula plná bielych košelí. Všetci čakajú, čo povie vodca.
Fakt dobrý film.
