Tak ako šaty robia človeka, aj fľaša do značnej miery ovplyvňuje úspešnosť a predajnosť vína. Je možné z tvaru, farby a veľkosti fľaše určiť pôvod vína alebo dokonca jeho kvalitu?

Sklo je ideálnym materiálom na uchovávanie vína - je inertné, neumožňuje prestup kyslíka a nemá nepriaznivý vplyv na kvalitu svojho obsahu. Staroveké civilizácie uskladňovali víno hlavne v hlinených amforách, využitie skla na tento účel sa spája až so starými Rimanmi, ktorí ako prví zvládli výrobu fúkaného skla. Prvé fľaše boli oválne, krehké a patrili medzi luxusný tovar, obzvlášť ak boli čiastočne chránené zlatom alebo striebrom. Slúžili hlavne na servírovanie vína, na jeho transport sa ešte stále používali amfory. Postupne, ako sa zlepšovala kvalita skloviny a tvar sa stával valcovitejším, začali sa fľaše používať aj na skladovanie vína, ale aj napriek tomu naďalej zostávali drahým obalom, drahším ako jeho obsah. Odlišnosti v objeme fliaš zneužívali špekulanti, čo viedlo dokonca k oficiálnemu zákazu predaja vína v sklených fľašiach v Anglicku. Rozšírenie používania fliaš umožnila až ich priemyslená výroba začiatkom 19. storočia, ktorá postupne vytlačila neštandardizované fľaše a urobila z nich predmety zberateľskej vášne.

Na veľkosti záleží

Fľaše na víno sa od stredoveku postupne vyvíjali v jednotlivých vinárskych regiónoch relatívne samostatne a ich najbežnejší objem sa nakoniec ustálil medzi 750 - 800 mililitrami. Až koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia Európske spoločenstvo odporučilo používať štandardnú 0,75-litrovú veľkosť fliaš ako obal na víno, čo zjednodušilo nielen obchod, ale hlavne pozíciu zákazníka. Dnes naďalej existuje niekoľko základných veľkostí fliaš, pričom okrem klasickej „sedmičky" sa najbežnejšie používajú pollitrovky (napríklad štandard pre tokajské vína) a fľaše s objemom 1,5 litra - „magnum" (bežná fľaša pre šumivé a výnimočné červené vína). Oba tieto druhy vín sa plnia aj do fliaš s väčším objemom (tri, šesť, deväť a dvanásť litrov) nesúcich mená biblických kráľov a výnimočných vládcov staroveku (Jéroboam, Matuzalem, Rehoboam, Baltazár).

Samozrejme, tie najlepšie a najvzácnejšie veci sa zvyčajne predávajú v malých baleniach, a ani víno nie je výnimkou, pričom najpoužívanejšie „miniobjemy" sú 375 ml a 187 ml. Menšie fľaše (375 ml) dávajú tušiť, že zrejme pôjde o drahšie vína, často so zvyškovým cukrom (tokajské a bobuľové výbery, ľadové alebo slamové vína). Bežne sa takto predávajú aj vína s vyšším obsahom alkoholu - fortifikované vína (napríklad portské). V 187 ml fľašiach sa podávajú vína v lietadlách, ktoré pre zníženie hmotnosti bývajú často balené do plastových obalov, alebo na koncertoch, plnené do hliníkových plechoviek. Fľaša je domovom vína a svojou veľkosťou ovplyvňuje aj svoj obsah. Víno s dostatočne dlhým zrecím potenciálom sa bude vyvíjať odlišne v závislosti od objemu - čím je fľaša väčšia, tým pomalšie v nej prebiehajú zrecie procesy vína a vďaka väčšiemu objemu nereaguje ani na prípadné zmeny vonkajšej teploty tak prudko ako víno prítomné v klasických fľašiach.

Farba ladí zvyčajne s vínom

Aj pri letmom pohľade na police vo vinotéke si uvedomíte, že hrajú všetkými farbami: od priehľadnej, cez žlté, zelené, hnedé až po toxicky modré a úplne čierne. Tmavšie odtiene skla chránia víno pred nežiaducimi účinkami svetla, ale farbu skla si vinári vyberajú v prvom rade podľa typu vína. Napríklad ružové, biele a mladé vína bývajú v priehľadných fľašiach, biele víno najčastejšie v žltých či svetlozelených, červené zvyčajne v tmavozelených alebo hnedých fľašiach. Farba skla môže naznačovať aj ďalšie charakteristiky vína, avšak niekedy sú podstatnejšie regionálne zvyklosti, ktoré môžu diktovať farbu, veľkosť a tvar fliaš pomocou vinohradníckych zákonov (tak ako v našom Tokaji). Tradičné farby (a tvary) fliaš musia dodržiavať aj v iných významných vinárskych regiónoch, napríklad v Bordeaux, kde sa tmavozelené používajú na červené vína, svetlozelené na suché biele a priehľadné na sladké biele, kým v Porýní prevláda žlto-hnedý jantárový odtieň skla. Čoraz väčšiu popularitu si získavajú fľaše z priehľadného skla, hoci pred pár rokmi boli rezervované hlavne pre ružové a biele víno. Ak nájdete roseé v inej ako v priehľadnej fľaši, treba sa mať na pozore. Buď ide o prvotinu a vinár nestihol objednať vhodné fľaše - a keďže začiatočníkom šťastie praje, môže to byť veľmi zaujímavý produkt, alebo ide o úmyselné zahalenie farby vína, ktorá je však pri ružových jedným z najdominantnejších znakov.

Základné tvary pochádzajú z Francúzska

Medzi základné tvarové typy patria fľaše z Bordeaux, z Burgundska a zo Champagne, ktoré prijali za svoje vo všetkých svetových vinárskych oblastiach. Určite najbežnejšou „sedmičkou" je dnes fľaša s krátkym hrdlom, oblými plecami a rovným telom, pochádzajúca z regiónu Bordeaux, ktorého meno aj nesie. Plecia „bordoviek" sú nielen dekoratívnym doplnkom, ale prudké zalomenie fľaše pred ústím do hrdla umožňuje pri nalievaní alebo dekantácii do karafy ľahšie zachytiť prípadné sedimenty vzniknuté prirodzeným zretím červeného vína vo fľaši, keďže pôvodne sa do nich plnili vína, ktoré môžu zrieť celé roky, ba až desaťročia. Druhým najčastejším tvarom fliaš sú burgundské, ktoré sú najčastejšie domovom Pinot noir (Rulandské modré) a Chardonnay nielen v Burgundsku, ale aj vo vinárstvach nového sveta. Tieto „moletky bez pliec" s dlhým hrdlom sa používajú aj v celom údolí riek Loiry a Rhôny, kde sa do nich plní aj slávne víno pápežov - Châteauneuf du Pape. Každý vie, ako vyzerá fľaša šampanského alebo iného šumivého vína, ale jej tvar nie je samoúčelným výmyslom - musí odolať tlaku bubliniek, ktorý je trikrát väčší ako tlak v pneumatikách našich osobných áut - tomu zodpovedá aj väčšia hrúbka skla a nápomocné je aj dovnútra vnorené dno fľaše.

Typický tvar fliaš sa stáva chráneným

Na lokálne tradície často pri výbere vhodných fliaš pre svoje produkty nadväzujú aj vinári v ďalších francúzskych a iných európskych vinárskych oblastiach. Na zachovanie tradícií a na ochranu určitých vinárskych výrobkov vydal Brusel nariadenia, ktoré stanovujú pravidlá chrániace takisto typické tvary fliaš na víno. Chránenou fľašou je napríklad štíhla alsaská flauta, do ktorej sa môžu plniť aj vína iných presne určených francúzskych apelácií. Ďalšou je baňatá, sploštená fľaša s krátkym hrdlom, ktorá sa hlavne v nemeckom Fransku a Bádensku používa na najlepšie miestne vína a volá sa Bocksbeutel. Chránené sú aj veľmi podobné fľaše - cantil, do ktorých sa plnia vybrané vína na severe Talianska, na gréckych ostrovoch Kefalonia a Paros a na polostrove Peloponéz, ako aj niektoré portugalské vína. Poslednou chránenou regionálnou špecialitkou je clavelin - zavalitá svetlohnedá fľaša so širokými ramenami a s krátkym hrdlom s obsahom 0,62 litra, určená pre akostné vína z najmenšej francúzskej oblasti - Jura, ležiacej na hraniciach so Švajčiarskom.

Európske tradície a Slovensko

Vo vinárskej Európe existuje mnoho ďalších zaužívaných typov fliaš, pričom najviac variácií by sme našli asi v Taliansku. Patria k nim aj fľaše v pôvodnom tvare amfor, do ktorých sa plní biele Verdicchio v regióne Marky alebo bucľaté, slamou či rákosím opletené fľaše s ľahším červeným Chianti. Keď je na polici tmavá fľaša s takmer hranatým tvarom a zhrubnutým hrdlom, môžete si byť istí, že sa v nej nachádza portské, madeira alebo sherry. Rozšírenie hrdla má údajne pomôcť pri zachytávaní sedimentov, ktoré sú bežné hlavne pri ročníkových (vintage) portských vínach. U nás sa najčastejšie používajú bordovky, hoci niektoré vinárstva majú už desaťročia tradíciu svojich typických fliaš (Radošiná, Movino) alebo sa snažia odlíšiť, pretože sú iní (napríklad ekovinárstvo Natural Domin & Kušický z Veľkého Krtíša). Vďaka zákonu sú jednotní len vinári tokajskej oblasti, ktorí by mali používať sklené bezfarebné fľaše, valcovitého tvaru s dlhým hrdlom, s pomerom základne a výšky fľaše približne 1:3,5 a pomerom valcovitej časti fľaše a úplnej výšky približne 1:4. Na fľaši môžu umiestniť odtlačok pečiatky s názvom Tokaj alebo Tokajské, s názvom značky alebo s emblémom podniku. Obsah tokajskej fľaše môže byť 0,5, 0,375, 0,25 alebo 0,1 litra, a aj taká minifľaštička môže stáť hodne peňazí, najmä ak sa v nej nachádza vzácna tokajská esencia.

Dá sa spoznať dobré víno?

Nielen ľudí, ale ani víno by sme nemali súdiť podľa prvého dojmu. Zatiaľ čo tí krajší a sympatickejší to majú vždy ľahšie, „škaredé káčatko" sa riadne nadrie, kým presvedčí o svojich kvalitách. Podobne väčšina z nás uprednostní víno v elegantnej fľaši s peknou etiketou pred litrovkou alebo PET fľašou, predpokladajúc zároveň lepší obsah. Na trhu sú aj vína určené pre mladých, a ich vkusu výrobca prispôsobil tvar, farbu, obsah i cenu. Všeobecne vnímame veľkosť, tvar, farbu skla a spôsob uzavretia, pričom si tieto „parametre" podvedome spájame v pamäti s niečím, čo buď vyvoláva príjemné spomienky, alebo sme už od začiatku zaujatí. Dá sa však na základe zovňajšku hádať aj kvalita obsahu? Nezvedú nás marketingové triky a ľúbezné tvary? V každej vinárskej oblasti existujú známe mená a dobré adresy, avšak aj bez ich poznania je možné byť aspoň čiastočne úspešný a odhadnúť, čo sa skrýva vo fľaši na základe jej farby, tvaru a veľkosti.

Dobré vína sa neplnia do litroviek, plastu alebo papierových obalov a väčšinou sú v sklených fľašiach uzavretých korkom, plastom, skleným zábrusom alebo šraubovacím uzáverom. Lepšie vína sú často vo fľašiach s vnoreným dnom, sú opatrené prednou i zadnou etiketou a ich uzáver prekrýva kvalitná kapsula, ktorá už nebýva z olova pre jeho toxicitu. Raritné vína sa plnia do fliaš s menším objemom a najkvalitnejšie vína sa zvyčajne balia do drevených boxov. Podobne sa síce môžu baliť aj menej kvalitné produkty, a vtedy by mala byť naším pomocníkom cena, ktorou by mal poctivý obchodník oddeliť zrno od pliev. Bohužiaľ, hlavne u nás toto pravidlo (zatiaľ) neplatí a mnohí importérí sa snažia nabaliť sa, ako sa len dá, a tak v ich ponuke splývajú priemerné, dobré a výborné vína v podobnej (neprimerane vysokej) cene. Fľaša je viac ako len obal a vďaka svojej estetickej hodnote je aj spoločenským komunikačným nástrojom, a pre tých, ktorí sa naučia čítať v jej tvaroch, farbách a veľkostiach, môže byť aj pomocníkom pri výbere dobrých a zaujímavých vín.