BRATISLAVA. Mnoho ľudí už v momente, keď prídu na úrad práce, aby sa zaevidovali medzi jeho „klientov“, prepadne zúfalosť, nedôverujú si a znova ich zaktivizovať sa dá len veľmi ťažko.
„Jednoduchšie zvládajú stratu zamestnania ľudia do 40 alebo do 45 rokov,“ povedala Ingrid Grešová, vedúca oddelenia služieb zamestnateľnosti na banskobystrickom Úrade práce.
Mnohí ľudia stratia sebadôveru spolu so stratou práce sčasti aj preto, lebo všeobecne nie sme zvyknutí vnímať nezamestnanosť ako jednu z mnohých zmien, ktorými človek v produktívnom veku musí prejsť.
Tých, ktorí nikdy nepracovali, nezamestnanosť trápi menej ako ostatné skupiny. „Postupnosť správania a psychických reakcií, ktorými človek prechádza, keď je nezamestnaný zobrazuje Harrisonova krivka,“ vysvetľuje Grešová. V prvej fáze tak na človeka doľahne šok, po ňom nasleduje optimizmus, prechádza do pesimizmu až fatalizmu. Vo fáze optimizmu si človek usilovne hľadá nové zamestnanie, verí, že život sa vráti do normálu.
Radšej bez práce
Vo všeobecnosti poradiť človeku v strednom veku, či je pre neho napríklad po prepustení z dobrej práce lepšie hneď nastúpiť niekam inam, aj keď na nevýhodnú pozíciu, sa podľa personalistov nedá. „Človek s praxou vedúceho by nemal ísť robiť skladníka,“ hovorí Darina Mokráňová z Index Nosluš. Keď napríklad viedol veľký kolektív, je lepšie mať prácu, kde má menšiu zodpovednosť, akoby nerobil nič.
Pokiaľ by si mal človek vybrať, či bude pracovať na rovnakej úrovni, ale má zmeniť odbor, je to na individuálnom rozhodnutí, či mu neprekáža, že sa musí učiť nové veci.
„Dôležité je nespanikáriť“, povedala Alica Domanická, Marketing Director, LMC - www.topjobs.sk.
Podľa Domanickej treba hľadanie práce rozšíriť aj na príbuzné odbory, v ktorých môže človek uplatniť dosiaľ nadobudnuté vedomosti a skúsenosti. Napríklad sociológ môže nájsť uplatnenie v HR poradenstve či ako obchodný zástupca v cestovnom ruchu. „Takto nestratí kontakt na oblasť, ktorá je pre neho najzaujímavejšia a zároveň má možnosť rozšíriť si obzor, čím sa v konečnom dôsledku zvyšujú jeho šance na kariérny rast,“ hovorí Domanická.
Do nekvalifikovanej práce sa ľudia s vyšším vzdelaním ani nehrnú. „Veľmi ťažko by si zvykali na horšie podmienky a pravdepodobne strávia radšej dlhší čas hľadaním si adekvátnej práce,“ myslí si Lucia Burianová zo spoločnosti Profesia.
Výnimkou môžu byť podľa Burianovej ženy – matky a absolventi škôl, čo majú obmedzené pracovné možnosti na uplatnenie a sú ochotní prijať aj prácu, ktorá nezodpovedá ich vzdelaniu.
„Ľudí s vyšším vzdelaním na pozície, ktoré si toto vzdelanie nevyžadujú, zamestnávatelia neradi prijímajú,“ vysvetľuje Burianová. Obávajú sa, že si títo zamestnanci po čase nájdu lepšiu prácu.
Mladí sa nemusia ponáhľať
Ak príde na konkurz človek, ktorý má v životopise napísané, že pol roka alebo rok bol doma, nemusí to pre zamestnávateľa znamenať problém. Za rok podľa personalistov absolvent po skončení školy ani nestratí naučené vedomosti, ani nie je pravdepodobné, že by si na pracovnú pravidelnosť nezvykol.
„Pokiaľ by prišiel na konkurz človek, ktorý má v životopise napísané, že bol nezamestnaný v Bratislave, tam by sa zamestnávateľ mohol zamýšľať nad uchádzačovou motiváciou pracovať, ale zamestnávateľ v Trebišove to pravdepodobne nebude považovať za nič nezvyčajné,“ vysvetľuje riaditeľ personálnoporadenskej spoločnosti HRman Pavel Uhrinčat.
Dôležité je podľa Uhrinčata vysvetlenie dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, že bol doma.
„U človeka, ktorý má 45 rokov a bol rok doma, závisí postoj zamestnávateľa najmä od toho, či chce ísť do práce a naozaj má o ňu záujem,“ dopĺňa Mokráňová z Index Nosluš.
Ak zamestnávateľ vidí záujem, je veľkou výhodou bývalého nezamestnaného, že je voľný ihneď.
Čo robí úrad
Evidencia uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrovoľná.
O zaradenie do evidencie môže človek požiadať v mieste trvalého bydliska.
Úrad je povinný uchádzačovi o zamestnanie najmenej raz za mesiac ponúknuť vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce.
Ak evidovaný vhodné zamestnanie alebo niektorú z aktivít úradu odmietne, z evidencie ho môžu vyradiť.
Ak je človek evidovaný, hradí mu štát zdravotné poistenie. Ak sa nezaeviduje, platí si zdravotné poistenie sám.
Uchádzač o zamestnanie môže požiadať úrad v mieste trvalého pobytu o delegovanie právomocí sprostredkovania zamestnania úradu v mieste prechodného pobytu.V z
