BRATISLAVA. Cudzinci z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru boli pred polrokom podľa zamestnávateľov a pracovných agentúr pre náš pracovný trh takmer nevyhnutní. Keď sa odbytová a finančná kríza zmierni, budú ich pravdepodobne znova potrebovať.
„Pre prijímajúcu krajinu považujem všeobecne pracovnú imigráciu za veľmi dobrú vec,“ povedal poradca ministra financií, ekonóm Martin Filko.
Nevýhody možného príchodu väčšieho počtu cudzincov, ktorí by prišli na Slovensko pracovať z veľmi odlišných kultúr, by mohli vzniknúť pri spolunažívaní s domácimi ľuďmi na Slovensku.
„Ďalšou nevýhodou je stagnácia miezd či menej výrazný pokles nezamestnanosti, v prípade imigrácie nízkokvalifikovaných cudzincov môže ísť aj o nárast nezamestnanosti u menej kvalifikovaných pracujúcich,“ vysvetľuje Filko.
Zamestnávatelia čakajú
Ako sa k cudzincom zamestnávatelia dostanú teraz, nevedia. Zlepšenie imigračnej politiky nateraz neočakávajú.
Premiér Robert Fico investorom odporúča, že ak nechcú mať problémy s hľadaním ľudí, mali by investovať radšej na východe Slovenska.
Ak sa rozhodnú, že zostanú radšej na západe, priniesť cudzincov si môžu len v tom prípade, že im ponúknu rovnaké podmienky, ako majú domáci zamestnanci.
Druhú podmienku už firmy spĺňajú. „Cudzinci z krajín mimo Európskej únie pracujú ako kmeňoví zamestnanci,“ povedal riaditeľ ľudských zdrojov v Samsung Electronics Anton Ondrej.
Nateraz Samsung neplánuje zamestnať nových ľudí ani zo Slovenska, ani z cudziny. „Očakávame zmenu podmienok na slovenskom pracovnom trhu v prospech domácich zamestnancov,“ povedal Ondrej.
Samsung teraz zamestnáva vyše 300 cudzincov z takmer 5000 zamestnancov. Mimo krajín Európskeho hospodárskeho priestoru si našli zamestnancov na Ukrajine, v Srbsku aj vo Vietname. „Na rozdiel od cudzincov z Európskej únie, pri týchto cudzincoch sme robili priamy výber, a ich fluktuácia je minimálna,“ vysvetľuje Ondrej, aké majú podmienky v Samsungu.
Žilinská automobilka Kia z cudzincov zamestnáva len kórejských manažérov. „Myslím, že v prípade, ak by nezamestnanosť ešte viac klesala, bolo by nevyhnutné zjednodušiť alebo aspoň zrýchliť spôsob vybavovania povolenia na pobyt pre cudzincov mimo Európskej únie,“ povedal Marián Lakatoš z oddelenia ľudských zdrojov v Kia Motors.
Uvidíme o pol roka
Luboš Sirota, predsedu predstavenstva najväčšej personálnej agentúry Trenkwalder, si myslí, že to, v ktorých sektoroch budú firmy naďalej potrebovať cudzincov z krajín mimo Európy, sa ukáže v prvom polroku 2009. „Štandardne vysoký záujem o zahraničných pracovníkov má stavebníctvo, ktoré nie je schopné svoj boom vykryť zo slovenských zdrojov.“
Čiastočný vplyv na pracovný trh môže mať podľa Sirotu návrat ľudí zo Slovenska, ktorí dnes pracujú v Českej republike.
„Tí pracujú práve v profesiách, ktoré by potreboval slovenský priemysel, a práve tieto profesie sú aj najohrozenejšie v prípade súčasnej globálnej krízy,“ povedal Sirota.
Napriek tomu, že mnohí Slováci, ktorí pracujú inde v zahraničí, sú absolventi po vysokej škole, odborné firmy s nimi veľmi nepočítajú.
„Budeme radi, ak prídu Slováci, ktorí majú dobrú znalosťou cudzieho jazyka a odborné schopnosti, ale náborová ani rastová stratégia na nich nestojí,“ povedal Marek Gešo z Accenture.
Malé domáce rezervy
Aj keď firmy hovoria, že radi uprednostnia Slovákov pred cudzincami, vedia, že nateraz nemajú veľké možnosti. Samo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny priznáva, že ľudia v evidencii dnes nie sú to, čo by zamestnávatelia potrebovali.
Poradca ministra financií Martin Filko si myslí, že zvlášť v čase krízy nemôžeme očakávať od zamestnávateľov, že budú investovať čas a peniaze do hľadania spôsobov, ako znovu zapojiť dlhodobo nezamestnaných naspäť do pracovného trhu.
„U zamestnávateľov to môžeme očakávať, až keď pre nich očakávané benefity presiahnu na to nevyhnutné investície. Teda až keď bude trh práce napätý ešte viac.“
Očakávame zmenu podmienok v prospech domácich zamestnancov.
Anton Ondrej Samsung
