MOSKVA, PRAHA. Rusko zažilo cez víkend najhoršiu námornú tragédiu od roku 2000, keď sa udusilo všetkých 118 členov ponorky Kursk uväznených pod hladinou mora. Na novovyrobenej jadrovej ponorke Nerpa tentoraz zabíjal freón.
Zo skúšobného cvičenia v Japonskom mori sa nevrátilo živých dvadsať ľudí. V sobotu o pol deviatej večer miestneho času sa pri chybnom spustení hasiaceho zariadenia stalo obeťou freónových plynov šesť vojakov a štrnásť mechanikov lodenice, ktorá ponorku vyrobila. Včera už bolo plavidlo v prístave Primorje a podľa velenia ruskej flotily žiadne nebezpečie úniku radiácie nehrozí.
Chybu vraj urobili lodiari
„V súčasnosti je ponorka v najlepšom poriadku, nič sa na nej nezničilo,“ oznámil veliteľ ruskej flotily Vladimir Vysockij, ktorý ihneď po havárii spolu s vojenským prokurátorom odletel na miesto nešťastia. Príčina zlyhania protipožiarnej signalizácie nie je známa.
Fatálnu chybu urobil podľa nemenovaného experta na lodiarstvo, ktorého citovala ruská agentúra Interfax, tím z lodenice v Komsomolsku na Amure, kde bolo plavidlo vyrobené. Technici lodenice boli na palube preto, aby stroj odovzdali armáde. Po tom mala byť ponorka prenajatá indickej flotile na desať rokov za 650 miliónov dolárov.
Freón sa používa pri hasení požiaru na ponorke, pretože rýchlo vytesňuje kyslík a likviduje tak plameň. Požiarny alarm v prednej časti sa zapol omylom, v dôsledku zlyhania človeka alebo techniky.
Táto časť ponorky sa automaticky zablokovala, aby sa údajný požiar nešíril do ďalších častí plavidla. U všetkých mŕtvych konštatovali po pitve smrť otrávením. O havárii ruské kanály informovali v nedeľu až veľmi úsporne.
Oveľa viac sa venovali zásadnému minulotýždňovému prejavu prezidenta Dmitrija Medvedeva pred parlamentom, ktorý bol vyhodnotený zahraničnými analytikmi ako jeden z najmilitantnejších od rozpadu ZSSR. Medvedev len tri dni pred haváriou ruskej ponorky strašil svet rozmiestnením rakiet s jadrovými hlavicami na najzápadnejších ruských hraniciach.
Problémový stav armády
Jadrové zbrojenie na jednej strane a neustále nehody a technické problémy na strane druhej vytvárajú nejednoznačný obraz o stave ruskej armády, ktorá sa v poslednom čase preslávila predovšetkým obrovským počtom nehôd, havárií, samovrážd vojakov, šikanovaním a korupciou.
Aj osud ponorky Nerpa je poznačený zlým stavom ruského námorníctva. Stavať sa začala už v roku 1991, ale dokončili ju až teraz. Pre problémy s financovaním jej výroby.
Prehľad nehôd
6.10. 2006: požiar v strojovni ponorky Daniil Moskovskij si vyžiadal dve obete.
14.11. 2004: Pri výbuchu na palube ponorky K223 v prístave Viljučinsk zomrel jeden námorník.
30.8. 2003: Pri potopení ponorky K159 v Barentsovom mori zahynulo deväť námorníkov.
14.8. 2000: Všetkých 118 členov posádky ponorky Kursk sa utopilo v Barentsovom mori.
(čtk)
Autor: Agentúra Epicentrum