majstra sveta. Vyhral. César Luis Menotti (*5. novembra 1938) sa nedávno dožil sedemdesiatky.
BRATISLAVA. Argentína mala dlho povesť večného favorita. Roky si fanúšikovia po svetových šampionátoch len mávli rukou - zase nič. V lepšom prípade kliali na rozhodcov a zlú Európu, ktorá im nič nedožičí. Najviac v roku 1966, keď ich vo štvrťfinále vyradili domáci Angličania. Juhoameričania mali vylúčeného hráča, prehrali 0:1. Možno mali trochu pravdy, ale tá je aj taká, že na MS 1970 do Mexika sa ani nedostali. O štyri roky v Nemecku neprešli druhou skupinovou fázou. Podľahli Holandsku, Brazílii, remizovali s NDR.
César Luis Menotti prevzal prekvapujúco reprezentáciu po fiasku svojej krajiny na MS 1974. Mal tridsaťšesť a jediný trénerský titul. Vyhral ho so slávnym klubom argentínskej minulosti, ktorý však už nič neznamenal, s Huracánom Buenos Aires. Niekedy zaň hrali Alfrédo di Stéfano či Hector Cúper.
Úspech s Huracánom bol najsilnejší tromf v Menottiho rukách v boji o azda najhorúcejšiu trénersku stoličku na svete. Ďalším esom v rukáve bola schopnosť trénera zladiť juhoamerické a európske ponímanie. Pekný futbal podporiť účelom.
Tretí moment nepatrí do športovej sféry. V Argentíne prevzala v sedemdesiatom šiestom vládu vojenská junta v zložitej situácii takzvanej „špinavej vojny“. Menotti netajil ľavičiarske názory. Ak by bol obyčajný občan, išiel by asi do väzenia. Ibaže výstredný chlapík bol v Argentíne veľmi populárny. Trénerský post si udržal po diplomatickom sľube lojality.
Tento moment trénera, neskôr i publicistu, škrel. Vo viacerých esejách naznačil, že sa zaň hanbí. „Pre Argentínčana je možnosť, že získa titul majstra sveta nad všetky názorové presvedčenia,“ píše v knihe z roku 1980 Futbal - hra, šport, zamestnanie.
Argentína sa koncom sedemdesiatych rokov potrebovala vymaniť zo svetovej izolácie. Svetový šampionát na jej pôde mal otvárať dvere.
Nie prvý raz režim využil či zneužil športové podujatia na svoj cieľ. Jedno, či boli Menottiho názory červené, zelené, modré. Dostal plnú moc dostatok peňazí, aby si mohol dovoliť všetko.
Hrával s Pelém
Menotti bol pomerne významný futbalista, o čom sa vedelo málo. Slávu získal až ako tréner. Hrával za Santos spolu s Pelém. Zo stredu poľa mu prihral na desiatky gólov. S Bocou Juniors získal domáci titul. Že peniaze nesmrdia ani kritickým mysliteľom, svedčí, že Menotti si na dve sezóny odskočil zarábať do newyorského tímu Generals.
Tesne pred šampionátom 1978 žila Argentína témou: zoberie či nezoberie Menotti do výberu len 17-ročného Diega Maradonu. El Flaco - vyziabnutý, iba tak ho oslovujú všetky španielsky píšuce médiá pre extrémne chudú, donquijotovskú postavu, ho nenominoval. Keby nezískal titul, asi by mu to otĺkli o hlavu.
Maradona, dnešný tréner Argentínčanov, však na Menottiho nedá dopustiť. „Nikdy som si neužil futbal tak spontánne, ako na začiatku kariéry. Všetko bola zásluha Menottiho. Napriek tomu, že sme na mojom prvom šampionáte v Španielsku zhoreli,“ píšu vo viacerých biografiách o Maradonovi.
César Menotti mal vždy povesť rebela. V posledných dvoch-troch rokoch už o ňom počuť menej. Kľučovo publikoval v najväčšom argentínskom denníku Clarín. Komentoval pre televízie po celom svete. Futbalové eseje ponúkal cez nemeckú agentúru DPA. Začiatkom tohto storočia ich publikoval aj denník SME.
O dvoch futbaloch
Jeho slová nikdy neurážali. Rezali. Argentínčan z Rosaria často ironizoval, ale nikdy neurážal. Svet podľa neho ovládli dva futbaly - jeden vypočítavý a sebecký, ktorého zmyslom je iba víťazstvo. Ten druhý nazval príťažlivým umeleckým dojmom. Prirovnal to k virtuozite „sóla na violu“, ktorá prinesie tri body. „Aby futbalové akcie pohli srdcom, musí mať v zápase futbalista pocit Beethovena, keď skladal symfóniu,“ napísal.
Na víťaznom svetovom šampionáte 1978 však vytiahol aj inú zbraň - dokonale zvládnutú ofsajdovú pascu. Bolehlav pre súperových útočníkov i svojich obrancov, ktorí ju museli precízne cvičiť. Muž paradoxov.
Obdobím pred MS 1978 preplával mladý tréner Menotti v politicky napätej argentínskej atmosfére majstrovsky. Nerozhádzal ho ani štrajk najslávnejších klubov River Plate a Boca Juniors, ktoré nechceli uvoľniť hráčov do reprezentácie. Zobral iných a zavrel ich na štyri mesiace do tréningového kempu.
Argentína šampionát vyhrala. Dva výsledky v nadstavbových skupinách, MS sa hrali vtedy iným systémom ako dnes, zostanú však večným tieňom nad titulom domácich, hoci zaň pravdepodobne Menotti nemôže. Argentína s Brazíliou v trojčlenej skupine remizovali 0:0. Oba tímy potom potrebovali vyhrať v rozhodujúcich zápasoch s výrazným rozdielom. Brazílčania nástojili, aby sa zápasy Brazília - Poľsko a Argentína - Peru hrali v rovnakom čase. Návrh neprešiel. Brazília vyhrala 3:1. Argentína vedela, že musí zvíťaziť 4:0. Peru dala 6:0.
Oslavoval inkognito
Menotti sa po zisku titulu zachoval príznačne. Odmietol všetky oficiálne oslavy. Urobil si svoje. K svetoznámemu Obelisku na Námestí republiky v Buenos Aires prišiel zamaskovaný a tak si vychutnal slávu. O štyri roky prišla Argentína na šampionát do Španielska ešte v silnejšej zostave, vtedy už s Maradonom. Zomrela na krásu i na nedisciplinovanosť. V trojčlennej skupine, z ktorej sa postupovalo do semifinále, prehrala s Brazíliou i s Talianskom. Menottiho aj s Maradonom angažoval FC Barcelona.
V prvom roku pôsobenia vyhral El Flaco s katalánskym klubom Španielsky pohár, potom už nič. V žiadnom klube či reprezentácii. Pochodil ich požehnane. Niektoré zo zastávok: Peňarol Montevideo, Boca Juniors, Atlético Madrid, River Plate, reprezentácia Mexika, Sampdoria Janov.
Argentínčan si prísne chránil súkromie. Nevie sa z neho takmer nič. O to známejšie sú jeho názory. Zanietené postupne strácali údernosť. Menotti bytostne nesúhlasil zo súčasným prerodom futbalu na čistý biznis. Sporil sa so šéfmi klubov, kritizoval aj príliš opatrnú cestu, ktorou sa Brazília dostala k titulu majstrov sveta 2002.
Trochu ako Don Quijote
„Veľký biznis sa nezastaví pred ničím. Futbal nemôže dúfať, že unikne pred touto realitou. Mužstvá, alebo aspoň ich veľká časť, majú politicky zviazané ruky nedôležitosťou futbalu ako formy trávenia voľného času bez úzkej previazanosti na veľký obchod. Veľké prestupy hráčov vzbudzujú nádeje a ilúzie fanúšikov. Kluby kupujú a predávajú za sumy, ktoré všetkých udivujú. Často vôbec nepredstierajú, že kupujú iba z reklamných dôvodov bez ohľadu na úroveň hry. Stačí, ak sa predávajú dresy posíl zvučných mien,“ napísal pre agentúru DPA.
Bol ostrým kritikom rôznych ankiet na prelome tisícročí: „Ako môžeme zdôvodniť výber rozložený na sto rokov, keď bol niekto vo svojej kratšej ére uznávaný ako hráč nedostihnuteľných kvalít? Neviem pochopiť, ako môžu veľkého futbalistu di Stéfana porovnávať s Maradonom, Pelém, Garrinchom alebo Franzom Beckenbauerom. FIFA sa dopúšťa mimoriadne vážnej chyby, keď dáva do poradia hráčov, ktorí sa hlboko zapísali do spomienok fanúšikov.“
Fajčiarskej vášne sa nezbavil. Keď mu vyčítali, že s večnou cigaretou v ruke kazí hráčov, pomohol si citátom Oscara Wilda: „Nie dym, ale plno idiotov otravuje ľudí.“
Dnes sa vie stále kultivovane rozčúliť a gestikulovať vychudnutými rukami. Vie, že v mnohom vedie márny boj. Nielenže vyzerá tak trochu ako románový Don Ouijote, ale aj jeho životná cesta nie je neporovnateľná so Cervantesovým hrdinom. Až na jeden moment. V Argentíne patrí medzi nesmrteľných. Titul majstrov sveta vo futbale je pre túto krajinu posvätný.
Nabudúce:Nový člen Siene slávy NHL Igor Larionov.
 Argentínsky tréner je asi najlepším rozprávačom zo všetkých svetových koučov. Snímka je z obdobia, keď jeho tím triumfoval na MS. FOTO – NOTICIASDEALAVA.COM |
