BERLÍN, BRATISLAVA. Po celom Nemecku horelo, ozval sa krik a rinčanie skla. Rozzúrení nacisti vyháňali židov z postelí a nútili ich v pyžamách chodiť bosých po rozbitom skle na uliciach. Vyše 30tisíc naložili do áut a vlakov a odviezli do koncentračných táborov.
Krištáľová noc bola začiatkom nacistického besnenia, ktoré sa ďalej stupňovalo a viedlo k holokaustu. Pred nástupom Adolfa Hitlera žilo v Nemecku asi 600tisíc židov, po vojne ich počet klesol na 12tisíc.
Dnes sa populácia opäť zvyšuje, mnohí židia sa do Nemecka vracajú a vďaka imigrácii z krajín bývalého Sovietskeho zväzu ich komunita presiahla stotisíc.
Nemcov trápia neonacisti
Aj v 21. storočí majú problémy s latentným antisemitizmom i otvorenými útokmi. „Sú klišé a stereotypy, ktoré počúvam stále dokola. Keď ľudia porovnávajú Izraelčanov alebo ich vládu s Hitlerom a nacistami - tak to je pre mňa jasné antisemitské vyhlásenie,“ povedala predsedníčka Centrálnej židovskej rady v Nemecku Charlotte Knobloch pre Deutsche Welle.
Podľa vládnych štatistík za prvých deväť mesiacov tohto roka došlo k 800 kriminálnym činom s protižidovským motívom, pri ktorých sa zranilo 27 ľudí.
Na vzostupe sú neonacistické hnutia a v bývalých komunistických častiach Nemecka sa prediera do krajinských parlamentov krajne pravicová NPD.
„Nemci sa musia postaviť akémukoľvek rasizmu a špeciálne namierenému proti židom,“ povedala kancelárka Angela Merkelová vo svojom pravidelnom videoblogu. Sama sa včera zúčastnila na spomienkovej akcii v najväčšej berlínskej synagóge na Rykestrasse.
V roku 1938 ju vážne poškodili, ale na rozdiel od ostatných ju nevypálili. Nacisti sa totiž obávali, že oheň poškodí okolité obytné domy. Zrekonštruovanú synagógu otvorili vlani v lete, z bezpečnostných dôvodov pri nej stále hliadkujú policajti.
Spomienkové akcie na „Kristallnacht“ sa konali po celom Nemecku, vrcholom bol koncert britského huslistu Daniela Hopea na slávnom berlínskom letisku Tempelhof.
Stavebné plány Osvienčimu
Nemecký týždenník Bild v predvečer spomienky na Krištáľovú noc zverejnil originálne stavebné plány koncentračného tábora v Osvienčime. Tie sa našli pri vypratávaní jedného súkromného bytu v Berlíne.
Ide o 28 plánov v mierke 1:100. Pochádzajú z rokov 1941 a 1943 a je na nich pečiatka riaditeľstva Waffen-SS a polície na výstavbu. Na jednom sú iniciály šéfa SS Heinricha Himmlera. Pre historikov je to dôkaz systematicky plánovanej genocídy židov v Európe.
Nemci sa ako máloktorý národ dokázali vyrovnať s minulosťou a snažia sa naprávať svoje hriechy. V Nemecku stoja desiatky pamätníkov na holokaust, židovských múzeí, obnovili sa synagógy, v televízii sa so železnou pravidelnosťou opakujú dokumenty o nacistickom besnení a diskutuje sa o ňom na školách.
Obrovský úspech mal tzv. projekt „Stolpersteine“. Ide o dlažobné kocky, ktoré sú na chodníkoch pred domami, kde žili zavraždení židia. Projekt vymyslel kolínsky sochár Gunther Demnig, rýchlo sa uchytil a dnes sú po celom Nemecku tisícky plakiet.