veľkí priatelia a urobili kus práce pre mier na Blízkom východe. Možeme sa sporiť, či na to išli dobre, ale aspoň sa pokúsili.
Arielovi Šaronovi sa napriek láske k rančerstvu tiež nezdal mladší Bush, ale napokon sa ukázalo, že ide o silného fanúšika židovského štátu. A teraz je tu Obama.
Nebudem zapierať, že mnohí v Izraeli sú v šoku. Boja sa, že chlapík, ktorý sa okrem iného volá aj Husajn, asi veľa pochopenia pre niektoré sporné kroky Izraela nebude mať. A že jeho srdce bije pre Palestínčanov. Lebo on už je raz taký- má súcit s utláčanými, znevýhodnenými, inými. Ľudia s takýmito názormi si svoj strach ventilujú rôzne – od rečí o sprisahaní „čiernych” až po nevkusné vtipy o tom, že Biely dom by mali premenovať na Čierny dom.
Je jasné, že v Izraeli by si ľudia asi viac želali za prezidenta McCaina. Je bývalý vojak, hrdina, priamy chlap a nenaznačuje nič o dialógu s najväčšími nepriateľmi Izraela. Obama je neznámy, príliš diplomatický a ešte aj v Európe ho obdivujú.
Aj pre to sa hnevajú na svojich židovských bratov a sestry v Amerike, čo sa výrazne postavili za Obamu. Hoci amerických Židov to tradične viac tiahne k demokratom, v Izraeli ich voľba nikdy nepobúrila tak ako tento utorok. Zase sa hovorí o nepredvídavosti hollywoodskych celebrít, popredných liberálnych intelektuálov a novinárov či veľkodušných sponzorov židovského pôvodu.
Nájdu sa však aj rozumné hlasy. Tie hovoria, že Amerika opäť dala svetu príklad a že aj z posledných môžu byť prví. A správne pripomínajú, že taký mal byť kedysi Izrael.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
