BRATISLAVA. Katolícki biskupi sa tento týždeň stretli s premiérom Robertom Ficom a žiadali od neho obnovenie počtu vyučovacích hodín náboženstva na úroveň spred školskej reformy. Rovnakú požiadavku formulovali aj v liste, ktorý poslali ministerstvu školstva.
Biskupi zároveň vyzvali na zastavenie diskriminácie cirkevných škôl, ktoré dostávajú od štátu menej peňazí ako verejné školy. Ministerstvo zatiaľ list nedostalo, no vláda prisľúbila, že bude rokovať.
Aspoň jednu hodinu
Školská reforma, ktorú spustili v septembri, znížila vyučovanie náboženstva pre prvákov základných škôl z dovtedajšej jednej vyučovacej hodiny za týždeň na polovicu. Rovnako má znížiť počet hodín náboženstva dnešným piatakom, ale až keď sa dostanú do deviateho ročníka, teda o štyri roky.
Katolícka cirkev podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Jozefa Kováčika verí, že stav po zavedení reformy ide proti záujmom štátu. „Ten, kto prijíma náuku katolíckej cirkvi, nie je nepriateľom štátu, práve naopak. Preto považujeme školskú reformu za vážny krok, ktorý môže narušiť výchovu občanov tohto štátu,“ povedal Kováčik.
Školská reforma začiatkom školského roka zmenila vyučovanie len pre prvý ročník prvého stupňa a prvý ročník druhého stupňa základných škôl – platí teda pre súčasných prvákov a piatakov a pre prvákov stredných škôl. Ostatné ročníky pokračujú v starom systéme bez zmeny.
Ani voliteľné hodiny, z ktorých môže škola v prípade záujmu rodičov doplniť chýbajúce hodiny náboženstva, nepredstavuje podľa biskupov dostatočnú náhradu.
„Znova je tu systém tak trochu ako za komunizmu, keď sú vzdelávacie procesy ponechávané na vôli alebo nevôli riaditeľov a zriaďovateľov škôl,“ povedal Kováčik.
Minister školstva podľa svojej hovorkyne Dany Špankovej list od biskupov ešte nedostal a je ochotný s katolíckou cirkvou o návrate k pôvodnému stavu pri vyučovaní náboženstva rokovať.
Školy učia bez zmeny
Na otázku, či je počet hodín náboženstva v súčasnosti podľa ministra dostatočný, Španková odpovedala, že školská reforma počet hodín zredukovala, no školy dostali zároveň možnosť počet hodín zvýšiť podľa vlastných potrieb a záujmu žiakov a rodičov.
Miniprieskum SME medzi riaditeľmi škôl ukázal, že mnohé zo základných škôl tak aj urobili a prvákom namiesto jednej vyučovacej hodiny za dva týždne ponechali na náboženstvo jednu celú vyučovaciu hodinu každý týždeň.
„U nás sa nič nezmenilo. Deti majú opäť možnosť zvoliť si etickú výchovu alebo náboženstvo, pričom absolvujú jednu hodinu do týždňa,“ hovorí Mária Országová, zástupkyňa riaditeľa Základnej školy na Nevädzovej ulici v Bratislave.
Viaceré školy učia rovnako. Napriek tomu sú cirkevní predstavitelia presvedčení, že ide o príliš vážne rozhodnutie na to, aby sa ponechávalo na dobrej vôli riaditeľov škôl.
„Isteže by rodina mala byť základom na výchovu detí k viere. My si však myslíme, že vychovávať deti k viere bez informácií nie je možné, a preto by mala náboženská výchova prebiehať aj vo vzdelávacích inštitúciách,“ povedal Kováčik.
Pre cirkev by bol podľa neho ideálny stav spred školskej reformy, teda jedna vyučovacia hodina náboženstva pre každý ročník základnej školy a pre prvé dva ročníky stredných škôl.
