m, kto zasadil strom naríklad pri narodení svojho dieťaťa? Koľko je tých, čo opatrujú mladé stromčeky, hoci vedia, že sa nedočkajú ich plnej krásy?
Stromy sú v móde. Mnohí sa začínajú upínať k ich liečivej sile a snažia sa úcítiť ich auru. Iní ale nemajú problém obetovať aj tie najvzácnejšie kusy novej výstavbe.
Pre niektoré národy sú isté druhy stromov také významné, že si ich dali aj do štátnych symbolov. Javor je nedmysliteľne spojený s Kanadou, Libanon má v zástave céder, Rovníková Guinea mangrovník. V našich končinách má najbližšie k štatútu národného stromu lipa. Lipový lístok máme v štátnej pečati aj v logu Slovenského národného divadla. Slovania pokladali lipu za symbol spravodlivosti, slovanskej vzájomnosti, preto ju vysádzali na miesta, kde sa konali zhromaždenia ľudu. Dubisko bolo zas pre romantikov symbolom veľkého Ruska.
Slovensko patrí stále k nadpriemerne zalesneným krajinám. Už v roku 1769 vydala cisárovná Mária Terézia nariadenie o povinnosti vysádzať stromy „všade tam, kde bolo pre vysádzanie vhodné miesto“, pri kostoloch, kaplnkách, krížoch na medziach a cestách. Dnešné povestné „Postav dom, zasaď strom“ sa však už veľmi často mení na pragmatickejšie: „Postav dom, vyrúb strom.“
Pre pamätníkov
Stromy sa za začali u nás chrániť zákonom v 60. rokoch minulého storočia. Ako prvé získali chránený štatút v roku 1963 Memorandové lipy v Martine. Na Slovensku je podľa Pavla Hanzela, spoluautora knihy Stromy, doteraz evidovaných vyše 600 pamätných stromov, najviac líp a dubov, čo vyplýva z ich dlhovekosti. Spomedzi 64 druhov cudzokrajných drevín je najčastejšie chránený gaštan jedlý, je však medzi nimi aj jeden citrónovník, figovník či štrnásť sekvojovcov mamutích. Ku koncu roka 2006 bolo na Slovensku 478 chránených stromov či stromoradí. Ich zoznam vedie Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Zapisovať stomy do Guinessovej knihy rekordov je pomerne náročné, exaktnému meraniu svojich parametrov sa totiž majestátne vzpierajú. Veľkosť stromu zvyčajne určuje meranie obvodu jeho kmeňa vo výške 130 cm, kmeň sa však môže rozvetvetvovať, môže mať hrče či byť celkom dutý. Dôležitým znakom je aj šírka koruny, niektoré platany ju majú širokú až 32 – 36 metrov.
Kritériom býva aj výška, dlhé roky bola najvyšším stromom na Zemi duglaska tisolistá v Britskej Kolumbii. Tá na začiatku minulého storočia dosahovala výšku takmer 127 metrov. Dnes je najvyšší strom na svete vysoký necelých 100 metrov. Na porovnanie, veža bratislavskej Konkatedrály sv. Martina má 85 metrov.
Vek stromov sa veľmi ťažko odhaduje, málokedy máme totiž záznamy o zasadení nejakého stromu. Veľmi dlhoveké stromy - tisy, duby či lipy - žijú aj viac ako sedemsto rokov. Jedľa, smrek, limba, buk, brest, javor, ale napríklad aj gaštan jedlý či platan, môžu žiť viac ako tristo rokov. Strednoveké stromy ako hrab, jaseň, topoľ, hruška, oskoruša či orech a moruša dožívajú zvyčajne menej ako tri-sto rokov. Vek jelše, brezy, jarabiny či višne zvyčajne nepresahuje sto až stopäťdesiat rokov.
Mister strom
O pritiahnutie mediálnej pozornosti k ochrane stromov sa snažia viaceré aktivity. Jednou z nich je anketa Strom roka, ktorú ostatné dva roky organizuje Nadácia Ekopolis. Tento rok získal najviac - až 2 700 hlasov - javor horský, ktorý sa nachádza vo verejne prístupnom parku kaštieľa v Drietomej. Vek tohto stromu odhadujú na 180 rokov, kaštieľ rodiny Borčických bol totiž podľa historických záznamov vysvätený v roku 1828.
Tento nádherný strom síce neutrpel vo vojnových časoch, ale v roku 2004 poškodil jeho kmeň požiar. „Zapálil sa od blesku počas letnej búrky. Oheň však občania za niekoľko hodín uhasili,“ hovorí starosta Drietomej Jozef Kluka. Niekoľko obrovských vetiev mu však zlomila aj veterná smršť v auguste tohto roku.
Drietomčanov víťazstvo v ankete potešilo. „Pri koreňoch stromu umiestnime tabuľku s jeho ocenením ako odkaz ďalším generáciám,“ sľubuje starosta. Pre nohých je tento strom spomienkou na pekné mladé časy. Pod ním bývali majálesy, letné tanečné zábavy a obvod jeho koruny lemovalo pešie korzo, v blízkosti bývala škôlka. „Ani teraz nie je javor opustený, jeho prítomnosť vyhľadávajú mamičky s kočíkmi či starí rodičia s vnúčatami,“ hovorí Kluka.
Na druhom mieste sa v ankete umiestnil sekvojovec v Dolnej Krupej, ktorý domáci volajú mrkva. Stanislav Petráš zo združenia Korompa obhajuje hypotézu, že stromy vysadil gróf Rudolf Chotek (1822 - 1903). Z jeho manželstva s Máriou Khevenhuller-Metschovou sa totiž narodili štyri deti, a presne toľko sekvojí v parku kedysi vysadili. „Tri nedorástli, zostala iba jediná,“ hovorí Petráš.
Ako tretia sa umiestnila lipa v obci Budmerice. Ak si o ju však chcete pozrieť, musíte vojsť do dvora domu číslo 399 k Oškerovcom. „Bola tu už aj česká televízia,“ teší sa pani Ľudmila.
Lipu zbadáte už z diaľky, kedysi stála pri potoku pri mlyne. „Bola obrovská, hrozne košatá, mala do tridsať metrov, vlani ju pri ošetrovaní trochu zrezali,“ hovorí pani Oškerová, dcéra posledného tamojšieho mlynára. Vek tejto lipy odhadujú na 420 - 450 rokov. Do jej koruny nevylezú aní tí najväčší šarvanci.
Chýba nám pokora
Ani mediálna sláva však nedokáže zachrániť stromy od toho najhoršieho. „Vlaňajší finalista, prekrásny a úplne zdravý exemplár exotického ginka dvojlaločného z Trenčína, musel padnúť pre výstavbu, hoci proti tomu aktívni Trenčania protestovali,“ hovorí Milan Hronec, manažér programu Ľudia pre stromy z Nadácie Ekopolis.
Hronec si myslí, že medzi ľudmi a stromami je nevyvážený vzťah. „Stromy nás pre svoj život nepotrebujú, ale my ich áno, len niektorí z nás o tom ešte nevedia,“ tvrdí. Takmer každý sa však spontánne schová v tieni stromu, či ide na prehádzku do lesa.
Vydavateľstvo Dajama v týchto dňoch vydáva publikáciu nazvanú jednoducho Strom. Sú v nej opísané exempláre, ktoré sú symbolom jednotlivých lokalít Slovenska či patria k obľúbeným výletným cieľom, či stromy, ktoré sú jednoducho pekné.
Riaditeľ vydavateľstva Daniel Kollár pochodil pre publikáciu za posledné roky aj niektoré málo poznané miesta na Slovensku: „Stromy ma odjakživa fascinovali. Ako geografa ma dokážu zaujať predovšetkým svojou mohutnosťou, dlhovekosťou, krásou i užitočnosťou. Majú aj duchovný rozmer. Ak sa k nim priblížite a viete im načúvať, veľa sa toho dozviete o sebe alebo o svete okolo nás,“ tvrdí. Stromy sú podľa neho ako starší ľudia. „Dajú nám pocítiť múdrosť a silu, učia nás pokore, ktorá nám mnohým chýba.“ dodáva./p > Naj... stromy
Najväčšie
Na svete: Tisovec s obvodom kmeňa 57,9 metra nazývaný Montezumov alebo El Gigante v Mexiku v meste Santa Maria del Tule, štát Oaxaca.
Gaštan jedlý s obvodom kmeňa 55 m nazývaný Castagno del Cento Cavalli v meste Sant Alfio na ostrove Sicília.
Baobab s obvodom kmeňa 33,4 metra nazývaný Platland tree pri meste Duiwelskloof v provincii Severný Transvaal v Južnej Afrike.
Na Slovensku: Bojnická lipa v areáli Bojnického zámku s obvodom kmeňa 11 m, Lipa u Belanských v Turej Lúke s obvodom kmeňa 10,15 metra a gaštan jedlý v Častej s obvodom kmeňa 8,66 metra.
Najstaršie
Na Zemi: severoamerické borovice ostité
(4700 rokov), tisy v Normandii (3500 rokov), libanonské cédre (2500 rokov), olivy v Taliansku (2300 rokov).
Na Slovensku: Bojnická lipa v areáli Bojnického zámku (700 rokov), Korvínova v areáli Ľupčianskeho hradu (650 rokov) a dva exempláre tisu v Pruskom v okrese Ilava (650 rokov).
Najmohutnejšie
Na Zemi: sekvojovec General Sherman v Kalifornii (2500 ton aj s koreňmi)
Na Slovensku: platany v Sokolovciach, v Zlatých Moravciach a v Tovarnom (150 až 200 ton)Zdroj: Stromy, Edícia Prírodné Krásy Slovenska, vydavateľstvo Dajama
Víťazi ankety Strom roka v uplynulých rokoch:
Rok 2003 - pagaštan konský, Trenčín
Rok 2004 - borovica lesná, Súšava nad Veľkým Borovým, okr. Liptovský Mikuláš
Rok 2006 - hruška planá, Bošáca, okr. Nové Mesto nad Váhom
Rok 2007 - hruška plánka zo Zvolenskej Slatiny, okr. Zvolen
Lipa malolistá, Budmerice, 3. miesto v ankete Strom roka 2008.
Sekvojovec mamutí, Dolná Krupá, 2. miesto v ankete Strom roka 2008.
