filozofiou a robí ho šťastným.

Plávaniu sa venuje od tridsiatky. Začal v bazéne. Najprv kilometer – dva, neskôr päť. Lákali ho čím ďalej, tým väčšie vzdialenosti. Prišla Domaša, potom Šírava. Stále sa akosi vyhýbal plaveckým súťažiam. Spolu s odplávanými kilometrami mu stúpali nároky na seba samého. Napokon neodolal výzve plaveckého maratónu v Zürichu. Prvýkrát sa na ňom zúčastnil v trojčlennej štafete. O rok neskôr vliezol do vody Zürišského jazera sám. Neočakávane. Jeho spoluplavci na súťaž neprišli.

„Mali sme znova plávať v tíme a striedať sa po hodine. Keď som tam už bol, tak som skúsil odplávať aspoň do polovice. Získal som väčšiu sebadôveru a ďalšie dva roky som celú vzdialenosť 26,7 kilometra absolvoval sám,“ hovorí štyridsaťštyriročný Prešovčan Jozef Lendacký, ktorý pracuje ako inžinier v jednej súkromnej firme v Prahe. Práve na maratóne sa stretol s jednou Nemkou, úspešnou premožiteľkou kanálu La Manche a tá ho inšpirovala ísť ďalej za svoje možnosti.

Realita ako z filmu

Zdolať Doverskú úžinu, ktorá spája anglický breh s francúzskym, je snom snáď každého profesionálneho plavca. Jozef Lendacký sa nikdy za takéhoto profesionála nepovažoval. Jeho príbeh napísaný v úžine je možno aj preto o čosi fascinujúcejší. Miestami dokonca pripomína hrdinu z anglického filmu Za jasného dňa. Ten sa rozhodne dať svojmu životu nový smer a pokúsi sa preplávať kanál La Manche. „Náš život by sa nemal točiť len okolo pracovných povinností. Dôležité sú aj osobné ciele, prekonanie našich súkromných snov a túžob. Hľadal som vyšší zmysel. Našiel som ho v športe. To je to, čo mi prináša radosť,“ hovorí. Pred štyrmi rokmi

7. augusta 2004 sa mu podarilo ako druhému Slovákovi v poradí premôcť Kanál La Manche. Potreboval na to 14 hodín a 28 minút. O čas mu nešlo, chcel len úspešne doplávať do cieľa. Každopádne, deň strávený vo vode bol náročný.

V kanáli prerazil dno

„Bol som postavený do úplnej konfrontácie s prírodou. Kanál La Manche je živel. Nemôžeme mu nadiktovať, aby bol pokojný a voda v ňom bola teplá. A neovplyvníme ani vlny či vietor. Prvú vec, ktorú si na tej obrovskej vodnej hladine uvedomíte, je ľudská zraniteľnosť. Počiatočné hodiny odolávate. Ale po určitom čase prichádza kríza, keď ste vyčerpali všetky svoje plány či natrénované schopnosti na fyzickej ako aj na psychickej úrovni. A naraz vo vás zostane jedna obrovská pochybnosť. Pýtate sa, zvládnem to vôbec? Nevidíte nič len vodu. Ani kúsok brehu. Cítite hlad, smäd a v hlave vám víri myšlienka: čo robíš, veď tu zahynieš. Je to ako úder pod pás. Ste síce na hladine, ale zdá sa vám, akoby ste padli na úplné dno svojich schopností,“ opisuje svoj zážitok.

Prekonať krízu mu pomohla joga, ktorej sa roky venuje. Skúsil autosugesciu. „Predstavoval som si, že som delfín. Delfín je hravý, má radosť z pohybu. Snažil som sa plávať ďalej, myslieť pozitívne a nezastať. Až vtedy som to dno prerazil, prekonal som sa a znovu som sa skoncentroval na svoj cieľ. Verím tomu, že kanál prepláva len ten, kto do toho ide s úplným nasadením. Aj keby mal v tej vode zomrieť, tak sa jednoducho nevzdá. Išiel som za svojou túžbou a naplno som sa na ňu sústredil. Keď som sa dotkol cieľa, cítil som obrovskú radosť. Spontánnu, číru, blaženú radosť. Nie je to nič hrané. Až vám z toho tečú slzy.“

Ľadový medveď

Po kanáli La Manche hľadal ďalšie výzvy. Cítil však, že potrebuje oddych od extrémneho plávania. Tvrdý a disciplinovaný tréning ho vyčerpal. Začal sa venovať zimnému plávaniu. Otužovanie je s diaľkovým plávaním úzko spojené a mal s ním svoje skúsenosti už pri príprave na La Manche. „Zimné plávanie má jednu dobrú vlastnosť.

Nielenže otužuje telo, ale pomáha človeku cítiť sa fajn. Extrémne studená voda totiž spôsobuje ľudskému organizmu šok. Telo vtedy prežíva fyzický stres a mozog začne produkovať zvýšené množstvo endorfínov. Keď potom vyleziete z ľadovej vody, cítite sa nesmierne šťastný.“

Jozef Lendacký už niekoľko rokov žije v Česku a je aktívnym členom plaveckého oddielu Fides Brno orientovaného na zimné a diaľkové plávanie. Práve v klube sa pred pol rokom zrodila idea preplávať Kaledonský kanál, o čo sa dovtedy údajne ešte nikto nepokúsil. Prešovčan sa tak stal súčasťou šesť-člennej expedície Caledonia 2008.

Kaledónsky priekopník

Kaledónsky kanál sa tiahne naprieč Škótskom. Je dlhý 102 kilometrov. Spája Severný oceán s Atlantikom a súčasne jazerá Loch Ness, Loch Oich a Loch Lochy. Slúži ako dopravný priechod pre lode. „Prvotnou myšlienkou bolo preplávať kanál štafetovým spôsobom od začiatku po koniec. Plavebné komory nám však stáli v ceste. Rozhodli sme sa teda pre alternatívnu možnosť. Preplávať jazero Loch Ness nonstop trikrát za sebou.

Dokopy išlo zhruba o takú vzdialenosť, akú meria samotný kanál,“ vysvetľuje Jozef Lendacký. Sen prekonať Kaledóniu komplikovali tiež úrady. Od tých dlho neprichádzala odpoveď, či plavbu povolia. „Argumentovali, že kanál je nebezpečný, frekventovaný, hlboký, studený a že obsahuje baktérie leptospiry, ktoré sa voľne vyskytujú v odpadových vodách a spôsobujú zvieratám aj človeku ochorenia. Nakoniec nám vyšli v ústrety.“

Expedíciu Caledonia 2008 sa podarilo zrealizovať. Do jazera sa prvý plavec ponoril o šiestej ráno 23. septembra 2008. Posledný doplával presne tri minúty po polnoci 25. septembra. Sto osem kilometrov dlhá trať trvala plavcom 42 hodín a 3 minúty. „Stali sme tak vôbec prvými, ktorým sa to podarilo,“ s radosťou v hlase podotýka Lendacký.

Loch Ness je náročný

Spoločný výkon, vzhľadom na teplotu jazera pohybujúcu sa medzi 12 až 13,5 stupňa Celzia, hodnotí ako fyzicky aj psychicky náročný. „Nebolo to jednoduché. Každý z nás mal krízy. Voda bola veľmi studená. Osobne som sa snažil zimu nevnímať. Koncentroval som sa krásu okolitej prírody. Dopredu ma poháňala túžba svojou troškou prispieť k cieľu výpravy. Mali sme síce 5 hodín na regeneráciu medzi plávaním, ale ten čas nestačil. V poslednom okruhu išlo vyslovene o sebaprekonávanie. Nikomu z nás sa už nechcelo znova skákať do vody. Ani jeden to však nechcel vzdať ako prvý. Keď sme sa potom po dvoch týždňoch stretli, zhodli sme sa na tom, že keby sa vtedy niekto z nás vzoprel a povedal by, že končí, všetci by sme ho vďačne nasledovali,“ dodáva Jozef Lendacký a o svojich ďalších plaveckých plánoch hovorí úsmevne.

„Sebaprekonávanie na mňa pôsobí ako hnací motor. Súvisí s pocitom radosti, ktorý v cieli prežívam. Ten poznáme všetci, keď sa nám splní sen. Byť šťastný, to je to, po čom vlastne túži každý. A to šťastie neprežívame len pri športových výkonoch. Budem teda hľadať ďalšie životné výzvy, či spojené s plávaním, to momentálne netuším.“

Autor: Gabriela Kubaljaková