Ťažko znášam kritiku v jednej dosť kontroverznej záležitosti. Aj to som už v minulosti spomínal. Ide o japonský lov veľrýb. Moji austrálski a americkí priatelia začnú byť úplne agresívni, keď sa náš rozhovor vždy znova a znova zvrtne na túto tému. Hovoria o celej veci tak, akože my, Japonci, sme totálni barbari a ja som tu pre nich ako predstaviteľ Japonska. „Ale ja ich nejem, tak na mňa neútočte,“ bránim sa zakaždým.
No väčšina Japoncov reaguje iným spôsobom, keď zachytia prísnu kritiku zo strany cudzincov. Tu uvádzam príklad typickej hádky medzi Japoncom a Austrálčanom:
Austrálčan: „Ako môžete zabíjať a jesť také milé zvieratá ako veľryby?“
Japonec: „Vy zabíjate klokany, zvieratá, ktoré sú symbolom krajiny, a jete ich mäso!“
Austrálčan: „Nemiešaj klokany s veľrybami!“
Japonec: „Aký je medzi tým rozdiel?“
Američan: „Veľryby sú múdre zvieratá.“
Japonec: „Aha, takže podľa teba k hlúpym zvieratám sa môžeme správať brutálne, tak, ako to vy robíte s kravami, a potom predávate množstvo hovädzieho do Japonska pre dobrý zisk, ha?
Američan: „Nemiešaj kravy s veľrybami!“
Japonec: „Aký je medzi tým rozdiel?“
Američan: „Veľrybám hrozí vyhynutie.“
Japonec: „Nie, niektorých druhov je stále dosť. Japonský výskum veľrýb je najlepší na svete.“
Austrálčan: „My neveríme sfalšovaným výsledkom výskumu.“
Čudný dialóg, však? Japonec v rozhovore od začiatku do konca len hľadá chyby na iných a kritizuje. Nikdy sa nedostanú k veci. Viem, prečo. Lebo ak bude mať niekto problémy z toho, že raz bude lov veľrýb úplne zrušený, tak to bude organizácia, ktorá chce mať z veľrýb úžitok. Tá je, žiaľ, veľmi vplyvná, prepojená s politikou a masmédiami. Veľmi šikovne presunula pozornosť od podstaty problému a rozvinula propagandu tvrdiacu, že „lov veľrýb je súčasťou tradičnej kultúry, do ktorej by nemali cudzie krajiny zasahovať“. Tento názor sa snaží implantovať Japoncom, ktorí nemajú na lov veľrýb vyhranený názor. A viete, Japonci slovu „tradícia“ úplne podliehajú. Ak je niečo „tradíciou“, potom sú tvrdohlaví, neprijímajú cudzie názory, nedokážu hovoriť k veci a diskutovať o tom, či je lov veľrýb skutočne súčasťou celonárodnej kultúry a či tento „obyčaj“ treba zachovávať v dnešných moderných časoch, alebo nie. A tiež sa mi nepáči, že Japonci kritizujú Austrálčanov a Američanov za to, že jedia hovädzie, veď Japonci ho jedia tiež.
Žijem mimo Japonska, pozerám sa na veci doma s odstupom, tu ma berú ako vzorku všetkých Japoncov, je teda hádam pochopiteľné, že som občas precitlivený. Aj na tie reči o mäse. A tak som sa na jeseň roku 2005 rozhodol, že prestanem jesť mäso úplne. No, okrem rýb, aby som si v týchto záležitostiach urobil jasno aspoň pre seba. Možno bolo moje rozhodnutie detinské, ale cítil som potrebu urobiť NIEČO. Prestať jesť mäso bolo ľahké. Rozmýšľal som o tom, že skoncujem aj s rybami, ale vlani v decembri sa to na mňa zosypalo. Bol som unavený, krútila sa mi hlava, šesť dní som bol v nemocnici. Znížená imunita, vyčerpané zásoby vitamínu B12. Vôbec som pri mojom rozhodnutí nemyslel na výživu.
Znovu som začal jesť kura. Cítim sa zdravý. Ale aký je rozdiel medzi jedením vtákov na jednej strane, a kráv a svíň na druhej? No, vtáky nie sú cicavce.
Prepáčte mi túto výhovorku, ale mám svoje limity. Keby som žil v Japonsku, nevnímal by som problém s mäsom tak citlivo a nikdy by som sa nepokúsil stať vegetariánom.
Autor: Masahiko