Zatiaľ čo celý svet stál v úžase nad tým, že Amerika si zvolila svojho prvého černošského prezidenta, Obama (na snímke Reuters) požiadal, aby sa naňho nedívali ako na černocha. Rovnako ako v príhovore, ktorým prijal kandidatúru na sneme demokratov v Denveri, ani tu nespomenul menom reverenda Martina Luthera Kinga.

Áno, porozprával pútavý príbeh, ale nebol to príbeh jeho života. Išlo o cestu boja za občianske práva prostredníctvom osoby 106-ročnej ženy v štáte Georgia Ann Nixonovej Cooperovej, ktorá v stredu volila.

Narodila sa „len jednu generáciu po otroctve“, ale po mnoho rokov nemohla voliť a to z dvoch dôvodov, ako povedal, čím trochu odpútal pozornosť od rasovej otázky: „Lebo bola žena a pre farbu svojej pokožky.“

Živé historické symboly boli na jej strane: „Zastupovala autobusy v Montgomery, pančuchy v Birminghame, most v Selme a kazateľa z Atlanty, ktorý povedal ľuďom: Zvíťazíme. Áno, môžeme zvíťaziť.“

Znovu presunul jadro príbehu, takže nebol výlučne o rase. „Človek vstúpil na Mesiac, padol múr v Berlíne, svet spája naša vlastná veda a predstavivosť,“ povedal, vyjadrujúc plynutie času. A dodal: „V týchto voľbách, sa dotkla plátna a odovzdala svoj hlas, lebo po 106 rokoch v Amerike, kde zažila najlepšie časy aj najtemnejšie chvíle, ona VIE, ako sa Amerika dokáže zmeniť.“

Bola to najdojímavejšia časť inak nijako pozoruhodnej reči. A jej chvíľa nastala až na konci. Táto príležitosť si pýtala väčšiu vznešenosť, než si Obama zrejme dovolil. To, ako stlmil rasové komponenty, možno signalizovalo spôsob, akým mieni vládnuť – nie ako černošský prezident, ale – ako sám povedal – ako prezident celej krajiny.

V Amerike, kde zažila najlepšie časy aj najtemnejšie chvíle, ona VIE, ako sa Amerika dokáže zmeniť.

Autor: Katharine Q. Seelve   New York Times